Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona, Matúš Bero (dole) a Roy Revivo (Izrael) počas prípravného zápasu Izrael – Slovensko. (zdroj: TASR )
Slovenská futbalová reprezentácia prehrala aj v druhom júnovom prípravnom zápase, keď v maďarskom Debrecíne podľahla Izraelu (0:1). Jej tréner Francesco Calzona sa po stretnutí venoval niektorým konkrétnym hráčom, novému systému, ale zaujal aj príkladom z našej ligy.
Ako hodnotíte zápas?
„Boli v ňom časti, keď sme mali dobré úseky a úseky, keď to nefungovalo, ako chceme. Mali sme pripravený plán, že počas zápasu sa budeme snažiť zmeniť základný herný systém. Je nám jasné, že potrebujeme zmeniť veľa vecí. Ale keď sa pozriem na výkon mužstva, vo veľkej časti zápasu sa mi páčil.“
S čím ste teda boli spokojný?
„Čo sa týka nového rozostavenia, zdalo sa mi, že sme boli v defenzíve pevnejší. Je jasné, že keď sme boli pevní smerom dozadu, tak smerom dopredu sme boli sterilnejší a vytvorili sme si toho málo. Ale to som aj nejako očakával na základe času, ktorý sme tomuto novému systému venovali. Bolo to nejakých štyri – päť dní. Vedel som, že to môže vyznieť nejako takto.“
Do akej miery je to problém nového systému a do akej miery problém toho, že chýbalo dosť hráčov?
„Za mňa je to vec systému. Pokiaľ sa pamätáte, po mojom príchode nám trvalo možno šesť mesiacov, aby mal výkon v systéme 4-3-3 parametre, aké sme chceli. Stále hovorím, že treba čas a pokoj na prácu. My ako Slovensko musíme byť pokorní a byť trpezliví aj vo veciach, ktoré sa učíme. Ja osobne by som tiež najradšej hneď vyhrával všetky zápasy. A chcel by som, aby mužstvo hneď pochopilo veci, ktoré od neho chcem, ale nie vždy sa to dá. Sme na nejakej ceste a veríme, že postupom času sa to bude zlepšovať.“
V zápase s Gréckom niektorí hráči fyzicky odpadli. Máte už nejaké dáta, ako to vyzeralo proti Izraelu?
„Pokiaľ ide o dáta, tie, ktoré máme, nás zaujímajú najviac. Hovoria o tom, ako hlboko či ako vysoko hralo naše mužstvo. Priemer v oboch polčasoch bol veľmi vysoký. Znamená to, že sme prakticky hrali na polovici súpera. Z toho minimálne v prvom polčase vyplývali zisky lôpt na polovici súpera, čo je to, čo od mužstva chceme. Je to priestor, v ktorom chceme získavať lopty. Podľa štatistík sme mali desať striel, Izrael rovnako, ale súper trafil bránku štyrikrát a my raz. Do šestnástky súpera sme hrali 80 lôpt, súper 34. Ale napriek týmto loptám sme si nevytvorili šance.“
Aj Milan Škriniar sa po tomto dvojzápase hneval na straty lôpt. Je to jedna z vecí, ktorá nás pripravila o lepší výsledok?
„Dostali sme sa na Euro 2024 a aj naše výkony v Lige národov boli podľa mňa veľmi slušné. Chceli sme hrať futbal a prezentovali sme sa tým celý čas. Vyžadujem od hráčov, aby sme hrali futbal, neodkopávali lopty a je prirodzené, že prídu aj nejaké chyby a straty. Je jasné, že v tomto dvojzápase toho bolo viac, ako sme chceli. Čo tým chcem povedať, je to, že touto hrou, ktorou sme sa prezentovali na majstrovstvách Európy alebo v Lige národov, sme v Európe zanechali nejakú stopu.
Sme našou hrou rozpoznateľní. Veľa trénerov čo už mne osobne alebo zväzu gratuluje k tomu, akým spôsobom sa prezentujeme. Bolo tomu tak v minulých zápasoch, teraz to urobil tréner Izraela. Pochválil nás za to, ako sa prezentujeme v zápasoch. Mne osobne sa páči, keď hráme futbal. Mojim hráčom sa to tiež páči, sú radi, keď môžu hrať futbal a nie nejakým spôsobom odkopávať loptu. Nie som schopný učiť hrať hráčov iný futbal. Mne sa páči a aj oni si tento futbal, keď všetko funguje ako má, užívajú.“
Veríte však, že tento nový systém sa tím naučí hrať. Už na jeseň sa hrajú ostré zápasy kvalifikácie na MS a čas jednoducho nie je.
„Skúšame nové veci, lebo v niektorých častiach zápasov – možno v rozhodujúcich – môžeme tento systém využiť. Je to nejaká alternatíva k tomu, čo už máme. Ďalšia vec je – a v tom sa stále opakujem – že nemáme hráčov na Pekaríkovu pozíciu a ten už mladší nebude.
Potrebujeme dostať do hry tých hráčov, ktorí majú iné charakteristiky ako Pekarík. Preto skúšame tento systém, aby to sadlo na hráčov, ktorí sú v našom výbere ako Kováčik, Hrnčár či Kmeť. Títo chlapci majú inú charakteristiku ako Pekarík a väčšiu šancu hrať v systéme 3-4-3 ako v schéme 4-3-3. Kmeť nie je fyzicky tak zdatný, ale ukázal, že má dobrú nohu a vie hrať futbal.“
Kmeť pri svojom debute dostal na trávniku hodinu. Znamená to, že ste boli spokojný s jeho výkonom?
„V zápase urobil to, čo som od neho čakal. Som s jeho výkonom spokojný. Predpokladali sme, že by mohol trpieť oproti súperovi vo fyzických parametroch. Je veľmi ťažké preňho hrať na takej úrovni, pretože má takú charakteristiku fyzických parametrov, ako má, ale snažil sa urobiť tie veci, ktoré som od neho čakal.“
Čo Róbert Boženík?
„Takisto ma neprekvapil a predviedol to, čo som od neho čakal. Dvakrát sa snažil o strelu na bránku alebo na ňu vystrelil. Bolo dôležité mu prejaviť dôveru smerom k zápasom, ktoré nás čakajú v septembri. Ale ja chcem povedať jedno. Problémom nie sú jednotliví hráči ako Boženík, Kmeť, Gyömbér. Problém je iný a nikto ho nepomenuje. Dám vám príklad. Pred mesiacom som bol na Slovensku sledovať zápasy a bol som aj na stretnutí DAC – Trnava.
V základných jedenástkach bolo päť Slovákov, z ktorých jeden bol narodený v roku 1989 a bol 36-ročný, ďalší bol ročník 1991 a teda 34-ročný, tretí bol ročník 1992, takže 33-ročný. Bol tam jediný Slovák narodený po roku 2000. Bolo tam sedemnásť zahraničných hráčov. Dvaja-traja z nich mali kvalitu, ale ostatných som určite nevnímal ako výborných hráčov.
Pýtam sa, je to správne? Som presvedčený, že áno, zahraniční hráči tu majú prichádzať, ale podľa môjho názoru musia byť lepší ako domáci. Trnava a DAC sú veľmi dôležité tímy slovenskej ligy. Toto vidím ako jeden z problémov, že hrá veľmi málo Slovákov.
Je tu veľa zahraničných hráčov, z ktorých niektorí sú výborní, ale veľmi veľa z nich nie je na vyššej úrovni. Reprezentantov môžeme takticky zdokonaľovať a niečo ich naučiť. Ale hráči jednoducho majú hrať v kluboch. Rastú a vyvíjajú sa jednotlivci v mládežníckych reprezentáciách a pokiaľ je už niekto povolaný do reprezentačného áčka, je už veľmi ťažké robiť s nimi nejaké experimenty. Je to môj skromný osobný názor, ale fakt ma prekvapilo, že v dvoch popredných tímoch slovenskej ligy bolo v základnej zostave sedemnásť zahraničných hráčov.“
Hráči v mixzóne hovorili to, čo vy. Veria vám.
„My nemáme mužstvo s dvadsiatimi špičkovými hráčmi. Jediná vec, ktorú môžeme robiť, je držať sklonenú hlavu, byť nohami na zemi a pracovať. Mať veľkú pokoru. Snažiť sa využiť čas tak, aby sme čo najrýchlejšie dostali hráčov do systému.
To, čo idem povedať teraz, hovorím aj v kabíne a budem to opakovať - som hrdý na to, že môžem trénovať takýto tím s hráčmi, ktorí robia na tréningoch maximum a snažia sa naozaj okamžite chápať a robiť veci, ktoré od nich vyžadujem. Veľmi ma to teší, pretože je to obrovské šťastie trénera mať k dispozícii takýto tím a takýto typ hráčov, ktorí sú maximálne odhodlaní urobiť to, čo od nich tréner chce.“
