Slovenská reprezentantka zvládla po majstrovstvách sveta úspešne aj štátnice

Slovenský box dosahuje v poslednom období veľké úspechy na medzinárodnom poli hlavne vďaka ženám. Veľkú zásluhu na tom má Miroslava Jedináková, bronzová medailistka z marcových majstrovstiev sveta v srbskom Niši.

Rodáčka z Prievidze sa v okolí ringu pohybovala už od malička. Vďaka otcovi, ktorý sa okrem tradičného boxu venoval aj thajskému boxu či zápaseniu. Jeho dcéra skúšala tiež karate či beh, v ktorom reprezentovala školu.

„Box som dlho brala len v rámci zábavy. Otec mi niekedy predviedol nejaké údery a ako malá som absolvovala zopár tréningov. Naplno som sa mu začala venovať až ako sedemnásťročná,“ povedala nám Miroslava Jedináková.

Zo strany blízkych cítila vždy podporu, nikto ju neodhováral. „Mamina ma tiež povzbudzuje, hoci sa bojí.“

Ťažké odlúčenie

Na strednej škole ju čakal maturitný ročník, ale keďže chcela napredovať aj v športe, musela sa mu obetovať. Bolo to jedno z najťažších období.

„Otec mi povedal, že ak chcem boxovať a robiť tento šport poriadne, je potrebné ísť do Nitry. Tam je centrum boxu na Slovensku s pevnými a zdravými základmi. V škole mi nastavili individuálny štúdijný plán, aby som mohla dochádzať do Nitry na týždenné sústredenia. Odlúčenie od kamarátov nebolo ľahké, ani skĺbenie tréningov so školou. Nájsť ideálny systém, ako všetko zvládať k spokojnosti,“ zaspomínala si 25-ročná reprezentantka.

V Nitre našla obrovskú oporu v tréneroch Tiborovi a Pavlovi Hlavačkovcoch. Pri staršom Tiborovi začínala, jeho syn Pavol je jej súčasný tréner aj v reprezentácii. „Obaja sú moje vzory, som im nesmierne vďačná.

Po príchode do Nitry som bola ešte mladá, tak ma trošku aj vychovávali. Dali mi zároveň zázemie v dobrom kolektíve, našla som tam druhú rodinu. Nasmerovali ma aj do školy,“ netají svoju vďačnosť.

Skúsený Tibor Hlavačka už po prvých tréningoch videl, že sa mu do rúk dostal veľký talent. „Má na to oko a skutočne dokáže predpovedať, že toto dievča raz dokáže priniesť medailu z majstrovstiev Európy.

Vie nájsť talent, má tieto vlohy. To isté povedal aj mne, povzbudil ma, že zo mňa niečo bude. Našťastie sa tak aj stalo. Od začiatku vo mňa veril.“

Trénerove slová sa rýchlo naplnili. Jedináková je majsterka Európy do 22 rokov, z týchto šampionátov má aj dve bronzové medaily. Tento rok skončila tretia na seniorských MS a vlani ju jedno víťazstvo delilo od postup na OH v Paríži.

Disciplína a viera

Box mal dlho povesť čisto mužského športu, no ženský je čoraz viac populárny. Od Londýna 2012 figuruje v programe olympijských hier. Aké rady by Mirka Jedináková dala dievčatám, ale aj chlapcom, ktorí rozmýšľajú s boxom seriózne začať?

„Hlavne by si mali rozmyslieť, či sa mu chcú venovať vážne, alebo len ako hobby športu. Je to totiž nesmierne náročná disciplína po fyzickej aj psychickej stránke a musia byť pripravení obetovať mu skutočne veľa. Je to aj životný štýl.“

Pomôcť by im mohlo aj jej krédo, ktorým sa riadi nielen v športe. „Disciplína musí byť na prvom mieste. Je to síce trošku klišé, no nikdy sa nemožno vzdávať. Všetko, vrátane prehry, má svoj účel a zo všetkého sa treba poučiť,“ odkazuje nádejným boxerom Mirka.

Na rozdiel od viacerých začínajúcich, ktorí mali vzory ako Mike Tyson či Tyson Fury, slovenská reprezentantka k podobným hviezdam zo zahraničia nevzhliadala.

„Štýlovo mi bol vždy blízky môj tréner Pavol Hlavačka. Veľmi sa mi páčilo, ako boxoval. Mal síce opačné garde, no snažila som sa mu priblížiť v rýchlosti i technike.

Zo žien je to stále aktívna boxerka Irma Testová z Talianska, bronzová olympijská medailista z Tokia. Mala som už aj česť s ňou spárovať, keďže prišli k nám do Nitry na tréningový kemp. Bol to zážitok. Svojím štýlom i úspechmi ma inšpiruje.“

Hlavný reprezentačný tréner SR Pavol Hlavačka obdivuje na svojej zverenke inteligenciu, zároveň vyzdvihuje jej kvalitnú techniku i rýchlosť.

Medzi silné stránky patrí tiež veľké rozpätie rúk, keďže v hmotnostnej kategórii do 60 kg patrí medzi najvyššie boxerky.

„Pochvalu od trénera si vážim. Taktiež považujem za svoje silnejšie stránky rýchlosť a techniku, plus kondíciu. V tom si verím. Trošku viac teraz pracujeme na fyzickej sile.

Tým, že som pomerne vysoká, som o niečo ľahšia než súperky a chcela by som nabrať svalovú hmotu, čo sa nám darí,“ teší Jedinákovú, ktorej hlavným dlhodobým cieľom je účasť na turnaji pod piatimi kruhmi v Los Angeles 2028.

„O olympiáde som som vždy snívala. Verila som si už aj pred Parížom, v kvalifikácii mi k postupu chýbal len krok. Verím, o tri roky sa mi to už podarí.“

Reprezentačný tréner Slovenska Pavol Hlavačka so svojou zverenkyňou Miroslavou Jedinákovou na MS 2025 v Niši, kde vybojovala bronzovú medailu. (zdroj: SBF)

Úspešná aj na univerzite

Členka Športového centra polície a Box Clubu Stavbár Nitra v posledných dňoch zvádzala boj aj nad knihami. A podobne ako v ringu bola úspešná. V stredu mala záverečné štátnice na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

„Cítila som sa po nich taká unavená, že som vynechala aj tréning. To sa mi takmer nikdy nestalo. Popri učení som neustále aj trénovala, hoci miesto dvojfázových som mala niekedy len jednofázový.

Dalo sa to však zvládnuť a som na seba hrdá, že sa mi to podarilo. Samozrejme, vďaka patrí aj škole, že ma niekedy uvoľnili. Rešpektovali, že som ju reprezentovala.“

Modriny neskrýva

Vážnejšie zranenia sa Mirke Jedinákovej našťastie zatiaľ vyhýbali. Samozrejme, k boxu neodmysliteľne patria väčšie či menšie šrámy na tvári po zápasoch či turnajoch. Mejkapom ich však nezakrýva.

„Nikdy som sa príliš nemaľovala, nemám to rada. Ak mám niekedy modrinu na tvári, nemám problém ísť potom na verejnosť.

Som na to zvyknutá a tiež moje okolie. Neprekáža mi, ak sa niekto na mňa zapozerá. Vedia, že ma doma nikto nebije, ale mám to zo športu,“ usmiala sa Miroslava Jedináková.