Historická snímka. Basketbalisti Československa so striebrom na ME 1985 v Stuttgarte. V hornom rade (zľava) neznáma tlmočníčka, čiastočne zakrytý Igor Vraniak, pred ním tréner Pavel Petera, Jaroslav Skála, Stanislav Kropilák, Jiří Okáč, Kamil Brabenec, Oto Matický, Leoš Krejčí, Peter Rajniak, dolu (zľava) asistent trénera Lubomír Dobrý, Vladimír Vyoral, Juraj Žuffa, Zdeněk Böhm, Vlastimil Havlík a lekár Vladimír Vrba. (zdroj: Archív )
Posledný veľký úspech československého mužského basketbalu sa zrodil v roku 1985 v Nemeckej spolkovej republike.
Práve dnes 16. júna uplynulo okrúhlych štyridsať rokov, keď hráčom okolo kapitána Stanislava Kropiláka zavesili na hrude v Stuttgarte strieborné európske medaily.
Nič nenaznačovalo, že by sa na turnaji od 5. do 16. júna mohol zrodiť taký úspech.
Československo síce patrilo v mužskom basketbale dlhodobo medzi najlepšie kolektívy na starom kontinente, a predsa dva roky predtým na ME vo Francúzsku „vybuchlo“. Skončilo až na 10. mieste.
Do štvrťfinále s odratými ušami
Spolovice pozmenený tím nezačal dobre ani v Leverkusene 1985.
V tamojšej B-skupine začal prehrou 80:82 s Talianskom, zdolal tesne Izrael 93:92, podľahol 83:101 domácemu Nemecku, nečakane 68:74 aj Bulharsku a až víťazstvo 104:66 nad Holandskom zabezpečilo zverencom trénera Pavla Peteru v šesťčlennej skupine postupové 4. miesto (pri rovnosti bodov s Izraelom), ale priam s odratými ušami.
Potom sa však v Stuttgarte, kde od štvrťfinále šampionát vyvrcholil, diali zázraky. V pozícii outsidera Čechoslováci najprv pokorili 12. júna vysoko favorizovaný kolektív Juhoslávie, víťaza A-skupiny, výsledkom 102:91.
Už tento duel odtiahli v podstate iba piati „starci“, konkrétne vtedy 34-ročný Kamil Brabenec, 32-ročný Peter Rajniak, 31-ročný Jaroslav Skála, čerstvý tridsiatnik Stanislav Kropilák a jediný trochu mladší hráč, 28-ročný Vlastimil Havlík.
Po Juhoslávii zdolali aj Španielsko
Toto víťazstvo, ako sa neskôr ukázalo, nebol výstrel z motyky. Mužstvo sa o dva dni neskôr vytiahlo aj v semifinále, o tri body 98:95 pokorilo aj chýrne a silné Španielsko.
„Ani neviem, kde sa v nás nabralo znova toľko síl. Znamenalo to pre nás už zisk krásnej striebornej medaily, nemohli sme skončiť horšie ako druhí.
A tak sme tento úspech oslavovali až do rána,“ spomínal pred rokmi na tieto radostné chvíle najlepší slovenský basketbalista 20. storočia Stanislav Kropilák.
Zápas o zlato nebol dramatický
Bujará oslava postupu do finále našim basketbalistom, medzi ktorými boli piati Slováci (okrem Kropiláka ešte Peter Rajniak, Oto Matický, Juraj Žuffa a Igor Vraniak), nijako nepomohla.
V nedeľu 16. júna 1985 finále v Schleyer-Halle neprinieslo žiadnu drámu. Čs. družstvo po 1. polčase prehrávalo iba 47:54, ale na konci duelu po nezvládnutej druhej časti bol výsledok 120:89 pre víťazný tím Sovietskeho zväzu.
Bez ohľadu na tento výsledok sa naši basketbalisti vtedy vrátili domov s jagavým striebrom, teda veľmi úspešným vystúpením, na ktoré sa stále s radosťou spomína aj na Slovensku.
