Gabriela Gajanová chce po vlaňajších olympijských hrách v Paríži ponaháňať svetovú konkurenciu aj na tohtoročných majstrovstvách sveta v Tokiu. (zdroj: TASR - Martin Baumann)
Za vlaňajšie výsledky na ME a OH sa stala slovenskou Atlétkou roka a skončila druhá v ankete Športovec roka. Gabriela Gajanová verí, že v tomto roku sa na osemstovke konečne výrazne presadí na majstrovstvách sveta.
Tokio je váš tretí svetový šampionát pod holým nebom, bude platiť do tretice všetko dobré a postúpite z rozbehov?
„Mohlo by, prečo nie? Prvý som absolvovala ako 19-ročná v Dauhe a ako mi odvtedy pribudli roky, pribudli mi aj skúsenosti, som už na inej úrovni. Aj Budapešť bola skúsenosť, semifinále mi ušlo tesne. Teším sa, že mám opäť možnosť postaviť sa na štart s najlepšími na svete.“
Čo treba, aby ste si mohli po návrate povedať, že to bolo dobré?
„Dopredu povedať neviem, lebo všetko bude závisieť od toho, ako sa veci vyvinú na dráhe a ako budem schopná reagovať. Verím však, že tak, aby som si mohla povedať, že som so sebou spokojná.“
Aký je váš minimalistický cieľ v Tokiu?
„Základný je od začiatku sa dobre nastaviť, z rozbehov sa snažiť postúpiť do semifinále a bežať na čo najlepšie umiestenie.“
Slovenská atlétka dobehla pod piatimi kruhmi v Paríži v semifinále na celkovom jedenástom mieste. (zdroj: TASR - Michal Svítok )
Naposledy vám chýbali k postupu z rozbehov tri stotiny, dosiahli ste najlepší nepostupový výkon v histórii MS 2:00,39 min a dlho ste čakali, či sa z postu prvej náhradníčky predsa len nedostanete ďalej. Po ďalšej stotinkovej dráme zrejme už netúžite...?
„Ozaj, na to som úplne zabudla, ako to tam bolo. Z rozbehov som už postúpila vlani na olympiáde. Na majstrovstvách sveta ešte nie, no verím, že v Tokiu sa všetko pekne zíde tak, aby mi to vyšlo.“
Ako sa vyhnúť nervom z Budapešti?
„Treba sa pozerať hlavne na seba, na vlastný výkon. Na druhej strane, osemstovka má rôzne podoby, vie byť taktická, vie byť rýchla a človek musí reagovať na rôzne situácie. V tom je čaro šampionátov, dopredu nikdy neviete, ako to bude, aj favoriti môžu pohorieť v rozbehu. Verím, že už nebudem musieť sedieť v horúcom kresle a byť závislá na výkonoch súperiek v inom behu, čakať na postup časom. Hoci aj to by som brala. Samozrejme, všetko závisí od toho, s kým bežíte v jednom behu, ako sa vyvíja. Cieľ je však jasný. Za každých okolností sa musím sústrediť na seba a využiť svoje schopnosti v hocijakej podobe pretekov.“
Na olympijských hrách ste v semifinále prekonali bezmála 37-ročný slovenský rekord, no priznali ste, že máte zmiešané pocity, lebo ste snívali o finále. Aj teraz o ňom snívate?
„Byť na veľkom podujatí vo finále, je sen každého atléta. Každý trénuje tvrdo preto, aby súťažil s najlepšími. Na olympiáde som to vnímala tak, že finále bolo na dosah, preto som mala z výsledku zmiešané pocity.“
Je dôležité ísť krok za krokom a sústrediť sa na najbližší cieľ, a to sú rozbehy.“
Bude treba na finále v Tokiu znova zabehnúť slovenský rekord?
„Neviem. Pre mňa je dôležité ísť krok za krokom a sústrediť sa na najbližší cieľ, a to sú rozbehy. Mohla by som špekulovať, študovať štartové listiny, analyzovať tohtoročné výkony, ale nič by mi to nepomohlo. Dopredu sa nedá nič plánovať. V Dauhe sa bežalo pomaly, na finále stačili časy nad dve minúty a na medaily výkony medzi 1:58-1:59, tento rok sa behá veľmi rýchlo. Nie je v mojich rukách to ovplyvniť, takže pred štartom sa časmi nezaťažujem.“
Aj pred touto sezónou ste si napísali ciele do svojho denníka?
„Ani neviem, čo všetko, musím sa pozrieť a pripomenúť si, rok je dlhý. Je však prirodzené, že atlét sa chce každú sezónu posunúť a prekonávať svoje limity. Som rada, že aj keď som mala zdravotné komplikácie, hneď po návrate som vyhrala na ‚péteeske’ v rekorde mítingu a zabehla čas 1:58.“
Prezraďte, čo sa vám z tohtoročných cieľov už splnilo?
„Už len to, že môžem byť na šampionáte, reprezentovať Slovensko a ukázať svetu aj naše farby, je veľká vec.“
Prebleskli vám hlavou v príprave na MS aj myšlienky na medailu?
„Noóó... Nebudem na to odpovedať nie.“
Do Japonska ste sa rozhodli odletieť ako posledná z našej výpravy, s týždňovým posunom. Prečo ste vynechali aklimatizačný kemp v Kóči a zostali ešte týždeň v Európe?
„Tak sme sa dohodli s trénerom. Naplánovali sme si aklimatizačný kemp s bežeckou skupinou v Jokohame, odkiaľ bolo tiež bližšie do Tokia. Tréner to vyhodnotil tak, že nie je potrebné stráviť toľko času v Japonsku a deväť dní stačí, aby som sa vyrovnala s časovým posunom, teplom a vlhkosťou, keďže ja začínam na šampionáte až 18. septembra.“
Kde ste absolvovali záver prípravy v Európe?
„V Bienne, kde žije tréner a kde trénujem. Bola super atmosféra, aj keď z mojej tréningovej skupiny sme sa na MS dostali iba dve, ja a Poľka Angelika Sarnová. Švajčiarskym dievčatám to nevyšlo, majú naozaj prísne kritériá a veľa dobrých bežkýň. Som spokojná, ako vyšiel záver prípravy, veľmi dobre. Tréningovo aj mentálne.“
Hneď vo svojom prvom medzinárodnom vystúpení po zranení zažiarila na mítingu P-T-S v Banskej Bystrici víťazstvom v rekorde mítingu. (zdroj: TASR/Veronika Mihaliková)
Neobávali ste sa, že pre zranenie sa nestihnete dobre pripraviť na Tokio?
„Napadli mi také myšlienky, ale vedela som, že je stále dosť času. Možno som mohla začať pretekať aj skôr ako v auguste, no chceli sme si byť s trénerom úplne istí, že je všetko v poriadku a nič sme nezanedbali. Som rada, že všetko vyšlo dobre.“
V lete ste absolvovali len štyri štarty. Máte pocit, že ste dosť rozpretekaná?
„Áno. Hoci na majstrovstvách Slovenska som bežala v podstate sólo, aj tam som bola v pretekovom rytme, vrátane rozcvičky aj napätia a stresu pred štartom. Na ‚péteeske’ som mohla bežať s európskou špičkou, na Diamantovej lige už aj so svetovou, takže mám pocit, že štyri štarty boli postačujúce. Nemám pocit neistoty. Šampionáty vedia byť kadejaké, ale verím, že som v príprave odviedla dobrú prácu.“
Čo hovoríte na súčasné rozpoloženie síl v ženskej osemstovke?
„V každej atletickej disciplíne ide vývoj dopredu, stále sa to hýbe. Netreba zaspať na vavrínoch, treba držať krok s najlepšími. Teším sa z tohto vývoja a želám si, aby som na tejto úrovni bola aj ja.“
Kto bude nová majsterka sveta?
„Britka Keely Hodgkinsonová.“
Ženská osemstovka je už dlho takpovediac mimoeurópska záležitosť, na predošlých dvoch svetových šampionátoch v Eugene a Budapešti sa do finále dostali len dve zástupkyne starého kontinentu, aj vlani na olympijských hrách. Zmení sa tento pomer v Tokiu?
„Európa sa doťahuje na svet. Bola by som rada, keby vo finále bolo Európaniek čo najviac.“
Ak však zostaneme pri tradičných dvoch finálových miestenkách pre Európanky, Keely je jasná a druhá by mohla byť Gajanová, nie?
„Dobre, súhlasím.“
Gajanovej švajčiarsky tréner Louis Heyer, ktorý si vlani na slávnostnom vyhlásení výsledkov ankety Atlét roka 2024 v Bratislave prevzal ocenenie Tréner roka. (zdroj: FOTO TASR - Jaroslav Novák)
V každom prípade na tokijskom šampionáte bude vo vašej disciplíne poriadna tlačenica, okrem hladkej stovky sa práve na ňu prihlásilo najviac atlétok.
„Všimla som si. Šesťdesiat je dosť veľké číslo, v Budapešti bolo 56, na olympiáde 48. No to len ukazuje, že veľmi veľa bežkýň vie behať rýchlo a dokážu plniť kritériá.‘
Môžete porovnať svoje pocity pred vlaňajšom vrcholom a teraz?
„Vlani boli aj majstrovstvá Európy, takže s olympiádou vlastne dva vrcholy a sezóna bola veľmi nabitá. Tohtoročná je pre mňa určite voľnejšia aj preto, že som do nej vstúpila neskôr.“
Od ľudí necítim tlak, ale dobrú energiu, ktorú môžem využiť vo svoj prospech.“
V čom sa zmenila Gabriela Gajanová za dva roky od posledných MS?
„Tréningovo sa to všetko pekne nabaľuje, vďaka čomu som sa určite zlepšila v aeróbnej i anaeróbnej kapacite. Mám viac skúseností, za sebou viac pretekov, viaceré som vyhrala a dokážem lepšie reagovať na rôzne situácie.“
Od vás ako od slovenskej atlétky v minulom roku fanúšikovia čakajú dobrý výsledok. Čo na to hovoríte?
„Každému by som veľmi rada urobila radosť výsledkom, a hlavne sama sebe. Dúfam, že šampionát bude sledovať čo najviac ľudí.“
Máte recept, ako ustáť očakávania a tlak ľudí?
„Ja to tak nevnímam, lebo od každého, s kým sa stretnem, počúvam len žičlivé slová. Ľudia pri mne stoja, takže necítim to ako tlak, ale ako dobrú energiu, ktorú môžem využiť vo svoj prospech.“
