Volejbalista Matej Paták odohrá vo Francúzsku aj desiatu sezónu, s Ajacciom postúpil do najvyššej súťaže

Deväť sezón doteraz odohral vo Francúzsku 158-násobný volejbalový reprezentant Slovenska Matej Paták. Okrem Poľska a Česka päť v najvyššej súťaži a uplynulé štyri v Ligue B.

Už teraz je isté, že po tom, ako GFC Ajaccio výraznou mierou pomohol k návratu do Marmara Spike League, po čerstvom podpise na novej zmluve k nim pridá ďalšie.

Napoleon by mal radosť

Volejbalisti z mesta, v ktorom sa v roku 1769 narodil Napoleon Bonaparte, sa medzi elitu v krajine úradujúcich olympijských víťazov vracajú po štyroch rokoch.

„Vlani im ušiel postup z Ligue B vo finále proti AS Cannes v zlatom sete, preto to bola aj pre mňa výzva. Navyše po troch sezónach v Nancy, kde to organizačne nefungovalo.

Dva a polroka ma tam trénoval Éric N´Gapeth, otec známeho reprezentanta, ktorého potom prepustili.

Prostredie v Ajacciu som poznal. Poskladali dobré mužstvo na postup, mali ťah na bránu. Počas celej sezóny sme súperov valcovali,“ hovorí účastník piatich majstrovstiev Európy.

Posledné reprezentačné štarty si pripísal na ME 2021 v Tallinne.

Súvisiaci článok

Šunderlíková smeruje z Francúzska do Maďarska

Čítajte viac

Korzika je krásna

Klub z hlavného mesta Korziky urobil všetko pre postup. Teraz musí hľadať zdroje, aby navýšil rozpočet. Minulý týždeň intenzívne rokoval ohľadom novej zmluvy a aj s Matejom, ktorý predvčerom podpísal nový dvojročný kontrakt.

„Rodina je v Ajacciu spokojná, to je pre mňa to najhlavnejšie,“ dodáva čochvíľa 35-ročný (narodil sa 8. júna) rodák z Novote.

S manželkou Monikou (za slobodna Šmitalovou), bývalou reprezentačnou blokárkou, majú trojročnú dcérku Leu a jedenásťmesačného synčeka Arnaulda. Vlani na Slovensku neboli, teraz si to vynahradia.

„Na ostrove som doteraz v kariére ešte nikdy nehral, Korzika je krásna. Pre mňa ako rodáka z Oravy a pre moju manželku Liptáčku tam však boli iba tri ročné obdobia - zima chýbala. Je to trocha iný svet, ale mali sme aspoň čerstvé mandarínky,“ preladil na nevolejbalové témy.

Na cestovanie na kontinent nemusí klub využívať trajekty. Jeho sponzorom je korzická letecká spoločnosť, takže mužstvo za súpermi lietalo.

Dramatickejšiu bodku nezažil

Osemnásťkolovú základnú časť Ligue B ovládlo Ajaccio so šesťbodovým náskokom pred Fréjusom, s ktorým sa stretlo aj vo finále o postup.

„V prvom zápase sme vonku uspeli 3:0, domáci mi pripadali zakríknutí. V odvete u nás hrali vabank, vyhrali 3:2 v tajbrejku 17:15 a podľa hracieho systému rozhodoval zlatý set.

Ten sa začal o štvrť na dvanásť v noci, vyhrali sme ho 15:12. Dramatickejšiu bodku za sezónou som v kariére ešte nezažil. Ani keď som vyhral majstrovské tituly, čo nebolo ľahšie, ale toto bolo najnapínavejšie,“ zdôrazňuje.

Korzičania prehrávali už 0:2 na sety. K obratu im pomohol aj príchod mladého poľského nahrávača Sergiusza Serafina.

Jeho otec Wojciech bol v roku 2022 chvíľu aj asistentom trénera pri slovenskej reprezentácii, v súčasnosti je športovým riaditeľom v slávnom klube ZAKSA Kedzierzyn-Kozle.

Volejbalisti GFC Ajaccio sa tešia z triumfu v Ligue B, Matej Paták v strede pod cennou trofejou. (zdroj: FOTO GFC AJACCIO VOLLEY BALL)

Siedmy najviac bodujúci hráč

Matejovi, ktorý je aj dvojnásobným majstrom Slovenska s bratislavskými mužstvami VKP z roku 2011 a s Volley Teamom 2013, sa darilo i individuálne. S 363 bodmi bol siedmy najviac bodujúci hráč súťaže, čo je v konkurencii univerzálov pre prihrávajúceho smečiara výborná vizitka.

Z jeho spoluhráčov viac bodov nazbieral iba brazílsky univerzál Daniel Pinho. „Naposledy som takto veľa bodoval pred desiatimi rokmi počas druhej sezóny v Beauvais, väčší dôraz kladiem na prihrávku. V každom prípade to bola zaujímavá sezóna,“ dodal, keď sme na neho vytiahli štatistiku.

Volejbalový GFCA vznikol v roku 1967, má svoju tradíciu. Paták si v najvyššej súťaži oblečie jeho dres ako tretí Slovák.

Prvým bol v sezóne 1999/2000 smečiar Vladimír Procházka. Blokára Michala Červeňa, ktorý sa v ročníku 2013/14 s Ajacciom tešil aj z bronzu, zažil vo francúzskej lige ako súpera.

Domov s novým účesom

Aj keď káder na sezónu v najvyššej súťaži sa iba formuje, Matej sa nebojí toho, že Ajaccio by v nej malo byť fackovacím panákom.

„V uplynulej sezóne sme v osemfinále pohára doma vypadli s Chaumontom, keď sme piaty set prehrali 13:15. V tom čase bol lídrom ligy, odohrali sme s ním vyrovnanú partiu. Na Korzike sa súperom body ľahko nezískavajú,“ pokračuje.

Na Slovensko pricestoval s novým účesom. „Pred posledným zápasom mladí v tíme vymysleli, že v rámci podpory tímového ducha si každý musí urobiť niečo s vlasmi. Na farbenie nie som, tak som zvolil ´vikinga´ kríženého neviem s čím.

Takto som aj cestoval domov. Niekedy si zvyknem hlavu vyholiť, ale nemal som po ruke strojček,“ dodáva s úsmevom.

V našej extralige zažil niečo podobné po titule s VKP, keď padali vlasy hráčom i funkcionárom.

Matej Paták reprezentoval Slovensko na piatich ME, na snímke vpravo v útoku v zápase proti Srbsku na ME 2015 v Taliansku. (zdroj: FOTO TASR/MARTIN BAUMANN)

Spomienka na Zawiercie

Zdá sa, že Francúzsko je pre neho zasnúbená krajina. Vydrží v krajine galského kohúta až do konca hráčskej kariéry?

„Nemám nejaké plány. V predchádzajúcej sezóne som mal zranené koleno, týždeň pred začiatkom ligy sa objavili problémy, stihol som prvý zápas a potom som sa vrátil až vo februári. Prišiel som o trištvrte sezóny. Nevedel som, ako bude koleno reagovať,“ vrátil sa ešte k poslednej sezóne v Nancy, kde bol jeho spoluhráčom smečiar Tomáš Kriško.

Ten sa po desiatich rokoch vlani vrátil do VKP Bratislava a v sezóne 2024/25 s ním získal double.

Prípadný návrat do našej Niké extraligy pre Mateja nie je momentálne téma. Ako sme už spomínali, s Ajacciom podpísal novú zmluvu na dva roky.

V minulých dňoch ho potešil fakt, že poľský klub Aluron Warta Zawiercie dosiahol historický úspech, keď sa predral do finále Ligy majstrov. Práve v jeho drese odohral pre klub nováčikovskú sezónu 2017/18 po jeho postupe do PlusLigy. Dva roky predtým si nej zahral aj za AZS Čentochová.

„Už vtedy mali potenciál. Časom pribudli aj hviezdne kontrakty pre hráčov. V posledných rokoch sa javia ako veľkoklub, hrajú o medaily,“ spomína na Zawiercie, v ktorom ho vtedy viedol Talian Emanuele Zanini, bývalý tréner slovenskej reprezentácie.