Legendárny slovenský hokejista Peter Veselovský hádže buly v novembri 2024 pred duelom Košíc so Spišskou Novou Vsou. (zdroj: Facebook HC Košice/Peter Jesenský)
„S hlbokou ľútosťou sme dnes v ranných hodinách prijali správu, že nás v noci vo veku 60 rokov navždy opustil bývalý hráč Peter Veselovský,“ informovala stránka www.hckosice.sk v nedeľu 3. augusta na poludnie o smutnej správe, ktorá obletela hokejový svet.
Legendárny útočník
Veselovský bol síce rodák z Liptovského Mikuláša, no väčšinu hokejového i súkromného života prežil a strávil v Košiciach.
Jedine on a Igor Liba sú jediní hokejisti, ktorí získali cenné kovy ako na olympiáde a MS, ale zároveň aj majstrovské tituly v Československej i slovenskej lige.
„Na svoju kariéru môžem byť hrdý a sú to úspechy, ktoré sa nepodaria každému športovcovi. Najviac si cením prvý federálny titul a medailu z olympiády. Tá sa koná raz za štyri roky a počas federálnych čias bolo veľmi náročné dostať sa do silnej československej reprezentácie,“ hovoril počas osláv svojich šesťdesiatich narodenín Peter Veselovský v rozhovore, ktorý priniesol portál SZĽH www.hockeyslovakia.sk.
„S klubovými úspechmi boli spojené nezabudnuteľné zážitky s našou výbornou partiou a skvelými fanúšikmi, ktorí nás doslova nosili na rukách,“ dodal vynikajúci hráč.
Bývalý hráč VSŽ Košice Peter Veselovský dostal dres k 60. narodeninám pred zápasom 20. kola hokejovej Tipos extraligy HC Košice - HK Spišská Nová Ves 19. novembra 2024 v Košiciach. (zdroj: TASR)
Liptov vymenil za Košice
Do metropoly východného Slovenska si to mladý Veselovský namieril tesne po dovŕšení devätnástich rokov. Ako priblížil spomínaný portál, do Košíc sa presťahoval po zisku slovenského titulu v kategórii staršieho dorastu.
V tých časoch nebolo ničím výnimočným, že zamestnaneckú zmluvu nepodpisoval s hokejovým klubom, ale s Východoslovenskými železiarňami.
„Bol som vedený na teplej valcovni ako údržbár. Dvakrát som si bol po výplatu a potom som dal permanentku majstrovi. Pre nás hokejistov bola véesžetka bludiskom a tak sme sa dohodli, že mi bude nosiť výplaty on. Býval blízko mňa na Humenskej ulici a tak som si chodil po peniaze v papierových vreckách k nemu domov,“ zasmial sa Veselovský pri spomienkach na začiatky v Košiciach.
Ako hráč „oceliarov“ sa postupne prepracoval na lídra mužstva a otvorili sa mu dvere do národného, vtedajšieho československého tímu.
Má dva bronzy
„Do reprezentácie sa dostalo vždy iba pár Slovákov. Museli ste mať kvalitu a museli ste byť lepší ako český hráč. V lige bolo len pár slovenských klubov a české boli kvalitnejšie.
Náš hokej sme reprezentovali len my a Slovan. Ten však postupoval a vypadával. Potom prišiel vojenský klub Dukla Trenčín, ale aj v ňom hrala väčšina českých hráčov,“ hovoril Veselovský.
V roku 1992 bol súčasťou tímu, ktorý získal poslednú spoločnú olympijskú medailu. Rodák z Liptova k nej pomohol gólom proti Švajčiarsku.
V roku 1992 reprezentoval Československo na zimných olympijských hrách vo francúzskom Albertville a následne aj na svetovom šampionáte v Prahe a v Bratislave. Z oboch podujatí si priniesol bronzové medaily.
Dokopy v československej reprezentácii odohral 25 zápasov a strelil 3 góly.
„Pred olympiádou nám nikto neveril. Bol to výber z federálnej ligy a zo zahraničia tam boli asi len Otakar Janecký a Petr Rosol. Veľké šance sa nám nedávali, ale vo štvrťfinále sme vyradili silných Švédov.
Takticky nás vtedy vynikajúco pripravil Ivan Hlinka. Povedal nám, nech ich necháme hrať a nebláznime. Skúsili sme to cez protiútoky a vyšlo to dokonale.“
Peter Veselovský (vpravo) s hokejovým dresom pri príležitosti 50. narodenín pred zápasom 35. kola Košice - Žilina v Košiciach, 28. decembra 2014. (zdroj: TASR)
Ďalšiu olympiádu už nepridal
Po rozdelení Československa sa ďalšia olympiáda konala už o dva roky v Lillehammeri. Do nórskeho dejiska hier však v roku 1994 s tímom Slovenska už necestoval, aj keď patril k najlepším hráčom domácej ligy.
„Mrzelo ma to, pretože v tom čase sme boli s Romanom Kontšekom najproduktívnejšími hráčmi slovenskej ligy. Rozhodnutie pána trénera Šuplera ma sklamalo a prekvapilo.
Naozaj som nečakal, že by ma mohol vynechať zo zostavy. Sklamanie však prebolelo a časom som sa s tým zmieril,“ opísal situáciu, ktorú považoval za krivdu.
Práca v železiarňach
Aj keď mal Veselovský za sebou úspešnú kariéru, na klziskách v podobe trénera sa neobjavil. Zamieril si to do košických železiarní, kde sa chopil manuálnej práce.
„Trénerské miesta boli obsadené a Miro Hriňák mi povedal – poď do železiarní, zarobíš si parádne peniaze.
rešiel som klasickým výberovým konaním a samozrejme, všetci vedeli, kto k nim prišiel. Kolegovia však boli super a veľmi mi pomohli. Bolo to niečo nové a kto nezažil nočné zmeny v zime i v lete, tak si to nevie predstaviť,“ priznal Veselovský.
„Bol som pri výrobe ocele od samotného začiatku. K nám chodilo surové železo, ktoré sme odsírovali a nalievali z miešačov. Poviem vám – nie je to sranda a obdivoval som ľudí, ktorí tam odrobili štyridsať rokov.
Faktom je, že keď začínali oni, tak tam bolo 25 000 ľudí a keď som končil ja, tak to už bolo len 13 000. Čím menej zamestnancov bolo, tým viac sa napracovali,“ doplnil.
Boj s chorobou prehral
Žiaľ, práve náročná práca pri peciach sa podpísala aj pod jeho zdravotný stav. Čiperný hokejista tak začal najnáročnejší zápas vo svojom živote, na ktorý ho vyzvala vážna choroba.
„Čaká ma ešte jedna liečba a potom sa uvidí,“ hovoril v novembri 2024, teda v období, kedy vznikal posledný rozhovor, ktorý zverejnil portál www.hockeyslovakia.sk.
