Roman Procházka (vpravo) a Samuel Teles z Craiovy. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Napätie, eufória, explózia radosti, nakoniec mix hrdosti a sklamania. To všetko sa zlievalo vo štvrtkovej odvete 3. predkola Konferenčnej ligy medzi Spartakom Trnava a rumunským CS Universitatea Craiova.
A aj v slovách kapitána tímu Romana Procházku. „Je to zvláštne. Na jednej strane som hrdý na celé mužstvo, na to, čo sme dokázali. Stiahli sme trojgólový náskok súpera. Klobúk dole. A potom sme zažili strašné sklamanie.
Veľmi som veril pred začiatkom predĺženia, že to dáme a dotiahneme do víťazného konca. A potom dostaneme gól po rohu, s kolenom, či ako to padlo, ani neviem… Všetci predviedli výborný výkon, tí, ktorí hrali od začiatku i tí, ktorí striedali. Ale je to sklamanie,“ hovoril po zápase skúsený stredopoliar.
Mix pocitov
Fanúšikovia Spartaka svoj tím po zápase odmenili ováciami. „Je to skvelé a pekné, keď vám po prakticky prehratom zápase tlieska celý štadión. Klobúk dole aj pred fanúšikmi. Vedeli sme, že s nimi to môžeme dokázať. Ale skončilo to sklamaním. Dali sme im štyri góly, dotiahli zápas do predĺženia.
Mohlo to ísť do penált, mohli sme zas vypadnúť po nich. Je to futbal, sú to emócie. Zažili sme eufóriu a radosť a potom spadnete dole. Je to šport, je to futbal. Skončilo to sklamaním. Treba sa poučiť. Ukázali sme, že máme obrovskú silu,“ pokračoval Roman Procházka.
Práve on si pred predĺžením v kruhu hráčov vzal slovo. Čím ich motivoval? „To, aby sme do toho dali maximum. Veľmi som veril, že vyhráme. Cítil som, že máme mentálnu silu. Ale prišiel hlúpy gól z rohu. Ani asi on nevedel, ako to tam dal,“ krútil hlavou trnavský záložník.
Stále sme verili
Prvý polčas skončil remízou 1:1, tento stav bol aj v minútach druhého. „Dôležité bolo, že do prestávky sme vyrovnali. Aj počas nej sme, keď sme sedeli v šatni, verili, tak, ako sme verili pred zápasom, hoci všetci hovorili, že čo to trepeme, keď rozprávame o zázraku po prehre 0:3.
Stále sme verili. Toto mužstvo má mentálnu silu. Verili sme v seba, v to, že keď dáme druhý gól, tak sa chytia aj ľudia a že si vytvoríme ďalšie šance. A že bude len otázka času, kedy ich začneme premieňať.“
Choreo s Romanom Procházkom. (zdroj: Mojmír Staško)
Fanúšikovia jeho tímu si pripravili pekné choreo, v ktorom bol zahrnutý hráč v drese Spartaka, ktorý sa nápadne podobal na Romana Procházku. „Bolo to nádherné. Mal som z toho zimomriavky. Vedel som, že niečo také tam bude. Bolo to pekné," dodal Roman Procházka.
Osudný prvý zápas
Universitatea vyhrala doma 3:0. „Ten zápas nemal skončiť takým výsledkom, to dobre vieme. Dostali sme tam hlúpe góly. Nebol to taký zápas, že by sme boli o triedu slabší. Žiaľ, možno nás to stálo postup. Doma sme ukázali obrovskú silu, ale zažívame sklamanie.“
Rumuni v Trnave strelili dva góly v predĺžení. „Išli sme do každého súboja, do každej lopty. Sily sme už nemali, veď ani oni nie, dostávali kŕče. Dostali sme ten hlúpy gól z rohu… Stále som veril, že si ešte vytvoríme šancu. Mali sme tam niečo zo strán, ale fakt už sme nemali sily a bolo ťažké zas sa vrátiť do zápasu,“ dodal Roman Procházka.
Čo teda rozhodlo o postupe? „Ťažko povedať. Kto vie, čo by sme ukázali doma, keby sme tam neprehrali takým rozdielom. Isté je, že v druhom zápase sme predviedli veľkú vec,“ povedal kapitán Spartaka.
