Nenechajte sa oklamať. Žilina síce predstavila ako nového kouča Čecha, ale v skutočnosti je to Nemec

Ako hlavný tréner ešte v prvej lige nepôsobil, ale v Česku má aj tak nálepku experta. PETR RUMAN totiž po hráčskej kariére zostal žiť v Nemecku, kde sa ako kouč učil od takých renomovaných lodivodov ako Thomas Tuchel či Jürgen Klopp. Pochádza z Přerova a verí, že v neďalekej Žiline urobí prienik vo svojej kariére.

Fanúšikovia vás na Slovensku nepoznajú. Čo by ste im vy o sebe povedali?

„Moje životné krédo znie: Neexistuje cesta ku šťastiu. Byť šťastný je tá cesta… Mám pozitívny pohľad na svet v zmysle kritického pomenovania problému a hľadania riešení. To ma poháňa nielen ako trénera, ale aj človeka. Stále sa chcem zlepšovať. Niekedy táto cesta býva kostrbatá, má prekážky, ale to k tomu patrí. Rád hľadám riešenia, ako prekonať nástrahy.“

Čo vám v Žiline prináša zatiaľ šťastie a čo sú tie prekážky a výmole na ceste?

„Zadefinujme si najskôr šťastie. Nevnímam ho ako hru na náhodu. Som presvedčený o tom, že šťastie a úspech sa dajú naplánovať, pokiaľ si rozumne pomenujete ciele a postupné kroky, ktoré k nim vedú.

Musíte mať plán na ceste k šťastiu a nerobiť len zmätočné rozhodnutia. Ale aby som odpovedal na otázku, som šťastný, že som v Žiline našiel príjemných ľudí, ktorí dýchajú pre futbal a klub majú v srdci. Chcú preň urobiť prvé a posledné.

Keď to preženiem, sú ochotní pracovať sedem dní v týždni 24 hodín s cieľom, aby sa zlepšovali hráči nielen v áčku, ale aj v akadémii. Makajú, aby im pomohli splniť si sny a zároveň, aby splnili ciele klubu. To je skvelý základ a dôvod, prečo Žilina dlhodobo vychováva výborných futbalistov.

Je tu od prvého dňa veľmi vnímavé a skvele nastavené mužstvo, každý na tréningu maká na sto percent. Nikto sa neulieva a priznám sa, že som v živote zažil aj iné prípady.

Čo sa týka prekážok, tie spočívajú v prenose mojich myšlienok. Snažím sa do chalanov a takisto ľudí v klube dostať moje nemecké myslenie, čo je proces.

Logicky to bude chvíľu trvať. To však nevnímam ako problém, ale ako výzvu a vec, na ktorej budeme spolu robiť. Som presvedčený, že na konci dňa nám to všetkým pomôže.“

Petr Ruman. (zdroj: Facebook MŠK Žilina)

Majiteľ MŠK Žilina Jozef Antošík sa pre náš denník raz vyjadril, že sa dlhodobo snaží hľadať trénerov, ktorí posunú klub, a nie trénerov, ktorých posunie klub. Keď ukázal na vás, verí vám, že toto dokážete...

„Ak si to o mne myslí, je to pekné a zároveň zaväzujúce. Toto vyjadrenie sedí do kontextu jeho premýšľania o futbale. Urobím všetko pre to, aby som posunul nielen klub ako taký, ale aj hráčov a jeho zamestnancov.

Chcem, aby sa každý člen MŠK stal najlepšou verziou samého seba. Na rovinu hovorím, že v Nemecku som nadobudol úplne iný pohľad na futbal, aký som mal v minulosti.

Zažil som tam veci, ktoré ma zmenili v živote aj vo futbalových záležitostiach. Som presvedčený, že nie som český alebo československý tréner.

Som nemecký, respektíve nemecky uvažujúci tréner. Som skôr kouč, než tréner. Nevnímam tieto dve slová ako synonymá, ich definícia je trochu odlišná. Ale v zásade je nepodstatné, za čo sa považujem ja. Dôležité je, ako vás vnímajú hráči a okolie.“

Skúste vysvetliť, čo znamená v praxi vaše vyjadrenie, že chcete kus futbalového Nemecka preniesť na Slovensko?

„Myslím tým spôsob premýšľania a to nielen o futbale, ale aj o prístupe k práci. Nemci sú veľmi disciplinovaní a majú skvelé manažérske schopnosti. Riadia sa podľa vopred pripravených plánov, konceptov, projektov, ktoré dokážu realizovať. Túto mentalitu sa mi podarilo v Nemecku nasať.

Veľmi ma obohatila spolupráca s trénermi ako Thomas Tuchel a Jürgen Klopp, futbalovo ma posunula najviac dopredu. Od Kloppa som sa veľa naučil z pohľadu rozmýšľania aj nad bežnými vecami. Vždy zdôrazňoval, že človek sa má správať k ostatným tak, ako chce, aby sa ostatní správali k nemu.

Vyznávam vzájomný rešpekt, otvorenú komunikáciu a takto chcem vytvárať tím, ktorý do práce nechodí, ale sa do nej teší a každý deň vníma ako novú výzvu, respektíve ako príležitosť na ďalší posun vpred.“

Najúspešnejší slovenskí tréneri v histórii patria medzi typické autority. Z vašich slov cítiť, že ste skôr demokrat. Bude to v našich pomeroch fungovať?

„Nikto nie je úplný autokrat a úplný demokrat. Ani ja nie. Som presvedčený, že zo všetkého treba mať niečo a reagovať vzhľadom na okolnosti.

Vy ma možno teraz vnímate ako demokrata, ale sú veci, o ktorých s hráčmi nediskutujem, lebo sú dané. Reč je o zásadách a hodnotách, ktoré vyznávam. Taký som však nielen ako kouč, ale aj ako človek.

Poviem príklad zo súkromia. Neviem si predstaviť okolnosti, kedy by som dokázal akceptovať neveru partnerky. Pre mňa by to bol koniec, hotovo. Pokiaľ ide o zásady, mnohí by mohli povedať, že som pri ich vyžadovaní autoritatívny. Život a aj futbal nie sú čierno-biele.

K úspechu vedie mnoho ciest. Som presvedčený, že hráči musia mať v určitých aspektoch hry i života voľnosť a možnosť rozhodovať, lebo vďaka tomu získavajú sebavedomie, lepšie sa cítia na ihrisku a to sa odzrkadľuje aj v ich výkonoch.

Odpoveď na otázku je, áno, verím, že to bude fungovať. Ak by som bol iba autoritatívny alebo demokratický, odpoveď by bola nie.

Som presvedčený, že som si so sebou priniesol do Žiliny kufrík s nástrojmi, aby som bol schopný v rôznych situáciách vhodne reagovať.“

Veľa fanúšikov bude určite frflať, že nemáte skúsenosti ako hlavný kouč v najvyššej profesionálnej súťaži v krajine. Prečo by ste mali uspieť pri prvom tíme MŠK s nálepkou mládežníckeho kouča?

„A prečo nie?“

Tak inak, vy osobne sa cítite pripravený?

„Keby som sa tak necítil, nepodpísal by som zmluvu. V roku 2009 som skončil s profesionálnou hráčskou kariérou a hneď som sa dal na trénerstvo.

Mal som možnosť stať sa hlavným koučom v štvrtej nemeckej lige. Chcel som robiť postupné kroky a zbierať skúsenosti v mládeži. Začal som v Mainzi, cez družstvá do 16 a 17 rokov som sa dostal ako asistent k devätnástke, neskôr som bol šéftréner tímu do 19 rokov v iných kluboch.

Potom som bol šéftréner mládeže v Darmstadte a napokon som zamieril do béčka Fürthu, zároveň som bol asistent pri prvom mužstve. Robil som teda postupné kroky, lebo som sa sústredil na vývoj a progres. Ako som hovoril, stále sa chcem zlepšovať.

Vždy som chcel stráviť v určitej kategórii nejakú dobu, aby som si vyskúšal svoje veci a niečo pochopil. Keď som cítil, že som ten proces ukončil, postúpil som na ďalší schod. Z tohto dôvodu som pred rokom nepredĺžil zmluvu s Fürthom. Cítil som, že moja misia pri béčku sa naplnila a hľadal som ďalšie možnosti.

Jedna prišla zo Žiliny. MŠK som dlhodobo sledoval a v mojich očiach je to klub, ktorý má vo svojej štruktúre prvky nemeckej organizácie, premýšľania a hľadania riešení.

Bol som v dlhšom kontakte s majiteľom Jozefom Antošíkom, šéfa športového úseku Jaroslava Bačíka takisto už poznám dva – tri roky. Prišiel správny čas na naviazanie spolupráce, čo vyplynulo z našich dlhodobých rozhovorov.“

Petr Ruman počas prvého tréningu Žiliny. (zdroj: TASR)

Kedy budete vnímať svoju misiu v Žiline ako naplnenú? Čo je ten úspech, po ktorom sa budete chcieť posunúť ďalej ako pred rokom vo Fürthe?

„Ťažko povedať. Som na začiatku ďalšej etapy a teraz to musím ešte všetko spracovať a najmä pracovať. Nepremýšľam, čo bude o rok alebo o pol roka. Robím na tom, aby každý deň bol čo najúspešnejší, aby sme spoločne zvýšili pravdepodobnosť úspechu. To je moja priorita.

Neuvažujem primárne nad tým, či teraz niečo vyhráme, alebo niekam postúpime. Som presvedčený, že ak sa zhodneme na nejakom projekte a pláne, ktorého sa budeme držať, tak pravdepodobnosť úspechu sa zvýši. Toto je teraz moja cesta a smer, ktorým som sa vydal.“