Petra Vlhová. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Za zatvorenými dverami, bez zvedavých očí fanúšikov či médií, Petra Vlhová už takmer 16 mesiacov bojuje, aby sa vrátila k tomu, čo miluje. Po druhej operácii pravého kolena v polovici marca k tomu čoskoro 30-ročná Liptáčka pristupuje úplne inak.
Olympijská šampiónka v slalome spred troch rokov v Pekingu v úprimnej spovedi pre náš denník prezradila, ako na tom je a čo ju čaká v budúcnosti.
Od zranenia pravého kolena z 1. kola obrovského slalomu domáceho Svetového pohára v Jasnej 2024 ste stále bez športu i lyžovania. Aké sú vaše dni?
„Sú trochu lepšie. Stále cvičím, každý deň rehabilitujem. Snažíme sa koleno dať do lepšieho stavu. Najbližšie mesiace to bude takto.“
Ako vyzerá rehabilitácia teraz, po druhej operácii, ktorú ste podstúpili v marci?
„Začíname veľmi pomaly. Cvičím, koleno mi uvoľňuje môj fyzioterapeut Milan Gašpárek, ktorý mi pomáhal aj po prvom zákroku. Pracujeme na tom postupne. Okrem cvičenia a uvoľňovania makám aj na vrchu tela. Mala som trojmesačnú pauzu, keď som nerobila vôbec nič.
Moje telo sa už trochu rozpadá, potrebujem do toho nabehnúť. V podstate ale každý deň robíme najmä na kolene.“
Je nejaký horizont, ako dlho to bude takto?
„To neriešime. Chodím aj na kontroly k doktorom. Posúvame sa po krokoch.“
Nenudíte sa, keď sa vaše dni točia len okolo rehabilitácií?
„Niekedy áno, niekedy nie. Sú dni, keď je toho viac, čo potrebujem urobiť, niekedy mám viac voľného času. Je to hore-dole. Sú lepšie a horšie dni.
Čas vypĺňam tak, že pozerám televíziu, Netflix, cvičím, som s kamarátmi, mojou rodinou a najbližšími. Snažím sa s ľuďmi tráviť čo najviac času, lebo mi to veľmi pomáha. Niekedy, keď som sama, nie je to úplne ideálne.
Inokedy zas potrebujem byť len sama so sebou. Strieda sa to.“
Ste veľká fanúšička hokeja. Sledujete aj aktuálny svetový šampionát vo Švédsku a Dánsku?
„Áno sledujem a aj ho budem sledovať. Verím, že chlapci zabojujú.“
Na sobotnej exhibícii Niké Darts Night sme vás videli bez bariel. Už ich nepotrebujete?
„Nie, no mám ich stále so sebou, lebo keď trochu dlhšie chodím, už ich potrebujem. Je to tak, že chodím bez nich, aj s nimi.“
Petra Vlhová naposledy dokončila preteky vo Svetovom pohári 16. januára 2024 v rakúskom Flachau, kde skončila druhá. (zdroj: TASR - Martin Baumann)
A čo lieky?
„Chvalabohu som ich vôbec nemala. Po druhej operácii som na druhý deň bola v pohode. Momentálne nemám žiadne bolesti. Keď napríklad dlho stojím na zranenej nohe, tak cítim, že je unavená. Nie je to ale bolesť kolena. Som veľmi slabá. Na pravej nohe nemám nič, len kožu. Veľa to uvoľňujeme. Začala som trochu chodiť, postupne ju zaťažujeme. Po troške cvičím.“
Je nejaká vízia, kedy by ste sa mohli vrátiť na lyže?
„Nie a ani nad tým nepremýšľam. Jediné, nad čím rozmýšľam je, aby som si zranené koleno dala dokopy, do normálneho stavu. Potom, keď už bude dobré, tak budem premýšľať, čo ďalej.
Momentálne je priorita to, že si chcem dať koleno do poriadku. Všetko ostatné sa uvidí potom.“
Bola druhá operácia nevyhnutná?
„Áno. Už to nebolo o tom, či áno alebo nie. Rozhodla som sa tak, pretože som prišla do bodu, že som už nemala život. Nemohla som nič robiť. Žiaden šport.
Jediné, čo mi nerobilo problém bola chôdza po rovine. Ísť dole po schodoch, alebo z kopca, to som nedokázala. Do toho som nemohla bicyklovať, behať, lyžovať či šliapať na lyžiach.
Vždy, keď som niečo robila, tak ma koleno bolelo, opuchlo mi a nemohla som nič robiť. Operácia už bola naozaj nevyhnutá.“
V rozhovore sa dočítate
Ako vyzerajú dni Petry Vlhovej?
Kedy by sa mohla vrátiť na lyže?
Bola druhá operácia kolena nevyhnutná?
Stihne olympiádu v Taliansku?
Vráti sa k lyžovaniu?
Ako vyzerá zloženie jej tímu?
Čo hovorí na to, že by ju viedol doterajší asistent trénera Matej Gemza?
Ako vníma situáciu Federici Brignoneovej?
Čo ju zaujalo v kalendári na budúcu sezónu Svetového pohára?
(celý rozhovor je aj v printovom vydaní denníka Šport - 12. mája)
V správe, ktorú váš tím zaslal médiám na konci marca sa nespomína, kde ste ju podstúpili. Môžete nám to prezradiť?
„Zatiaľ to nechcem zdieľať. Keď na to príde vhodný čas, tak to poviem. Je úplne jedno, kde ma operovali. Najmä nech to dobre dopadne.“
Spomínalo sa tam, že ste sa počas prvej rekonvalescencie nevyhli chybám. Čo ste tým mysleli?
„Ísť do hĺbky je teraz úplne zbytočné. Dnes by som urobila inak to, že by som na druhú operáciu išla oveľa skôr.“
Cítite, že by vám mohla pomôcť a že koleno už bude teraz lepšie?
„Nikto mi nedal záruku, že koleno bude dobré.
