Hektor Kapustík. (zdroj: TASR)
Je označovaný za obrovský slovenský talent v skokoch na lyžiach. A to začína postupne aj potvrdzovať, uplynulá zimná sezóna bola prelomová.
HEKTOR KAPUSTÍK zbieral cenné skúsenosti v kvalifikáciách Svetového pohára a stal sa prvým Slovákom po 16 rokoch, ktorý sa predstavil v hlavnej súťaži na majstrovstvách sveta.
Najviac však zarezonoval jeho 202-metrový let v Planici, ktorým utvoril nový slovenský rekord. Prekonal tak 19 rokov starú métu Martina Mesíka z Kulmu, ktorá mala hodnotu 195,5 metrov.
Zaujímavosťou je, že sa mu to podarilo hneď pri premiére a v jeho úplne prvom lete na tzv. „mamuťom mostíku“.
„Bol som vo vzduchu presne 7,07 sekundy. Celý let som si len užíval,“ hovorí v našom rozhovore talentovaný Kapustík o svojom pokuse na mostíku Letalnica.
V rozhovore sa dočítate:
ako si spomína na svoju premiéru vo Svetovom pohári,
ako sa mu prihodila školácka chyba, že si zabudol štartovné číslo,
ako vníma účinkovanie na MS v Trondheime,
prečo odstúpil z pretekov severskej kombinácie,
ako vníma nórsky škandál s úpravami kombinéz,
prečo si myslí, že nórski skokani o úpravách kombinéz vedeli,
prečo od začiatku vedel, že ak má v Planici skočiť za 200 m bude to v prvom pokuse,
prečo si s odstupom času myslí, že mohol letieť ešte ďalej,
ako si spomína na utvorenie nového slovenského rekordu a čo prežíval vo vzduchu,
ako ho medzi seba prijali ostatní skokani zo Svetového pohára,
v čom je silnejší a na čom musí ešte popracovať,
či je šanca, že ho uvidíme najbližšie už aj na Turné 4 mostíkov,
aké má plány a ciele v nasledujúcej olympijskej sezóne.
Po tom ako ste v závere sezóny skočili slovenský rekord, tak ste boli hosťom vo viacerých reláciách. Nie ste ešte unavený z toľkých mediálnych povinností?
„Ani nie, je to pre mňa aj zábava, takže skôr som si to užíval.“
Nedávno ste oslávili 18. narodeniny. Aký darček vás najviac potešil a čo ste si priali vy sám?
„Všetky darčeky ma potešili, naozaj boli všetky veľmi dobré. Najviac by som si prial auto Ford Mustang.“
Body vo FIS Cupe, body v Kontinentálnom pohári, niekoľko kvalifikácií Svetového pohára, juniorský svetový šampionát, účasť na majstrovstvách sveta, prvé lety v živote, slovenský rekord. Môžeme teda hovoriť o prelomovej sezóne?
„Povedal by som, že áno. Za najväčší a najlepší skok sezóny, a aj v doterajšej kariére, považujem nový slovenský rekord v Planici, ale potešili ma aj body v Kontinentálnom pohári či FIS Cupe, pretože to boli náročné preteky v silnej konkurencii. Síce celá sezóna bola hore-dole, ale hodnotím ju pozitívne.“
V Kontinentálnom pohári ste získali dokopy tri body. Najskôr v úvode sezóny v Číne a potom v závere v Zakopanom. Ako si spomínate na tieto preteky?
„Konkurencia bola silná na obidvoch pretekoch, zišli sa tam špičkoví skokani. V Číne sme boli dva týždne, tamojší mostík mi sadol, dobre sa mi tam skákalo. Takisto aj v Zakopanom, užívam si každé preteky.“
Zbieranie skúseností, aj školácka chyba
Debut vo Svetovom pohári ste zažili pred Vianocami v Engelbergu, kde sa vám nepostúpilo postúpiť z náročnej kvalifikácie. Ako si spomínate na vašu premiéru, uvedomovali ste si, že ste prvým mužským skokanom spod Tatier medzi elitou po 11 rokoch?
„Vedel som, že dlho nebol žiadny slovenský skokan vo Svetovom pohári, ale nevedel som, že to je už 11 rokov. V Engelbergu som prvýkrát zistil a uvedomil si, aké ťažké je kvalifikovať sa do pretekov medzi najlepšími skokanmi sveta.“
Aké veľké bolo sklamanie z toho, že ste dokázali v oboch kvalifikáciách zdolať len štyroch skokanov, a čo vám to ukázalo do ďalšieho priebehu sezóny?
„Už vlani som skúšal letnú Grand Prix, kde to vo francúzskom Courcheveli dopadlo podobne, takže som nebol sklamaný. Vôbec som pred štartom nemal žiadne očakávania, išiel som skúsiť, na čo mi to medzi elitou bude stačiť, nešiel som tam nikomu nič dokazovať. Vyskúšal som si to, a zistil som, na akej úrovni sa nachádzam. Ukázalo mi to, že potrebujem ešte viac na sebe pracovať a zhodiť jeden až dva kilogramy.“
V pretekoch Svetového pohára ste sa predstavili aj v Zakopanom, kde sa vám však podarilo urobiť začiatočnícku chybu. Zabudli ste si štartovné číslo, bez ktorého vás nepripustili na štart. Ako to vnímate z odstupom času? Čo sa vlastne udialo, že ste si ho zabudli?
„Počas tréningových skokov ešte nebola vonku zima, tak som mal na sebe kombinézu a číslo. Lenže pred kvalifikačným skokom sa viac ochladilo, nechcel som sedieť na lanovke len v kombinéze, tak som si šiel vziať bundu. Keď som ju mal na sebe, nevidel som, či mám oblečené aj číslo. Nikto si ani nemal ako všimnúť, že ho nemám. Žiaľ, ostalo dole, kde som sa prezliekal.
Nebola nejaká možnosť, že by vás vedenie pretekov zaradilo na koniec kvalifikácie a vy by ste sa vrátili po zabudnuté číslo?
„Spýtal som sa na to, ale nedalo sa. Bolo málo času.“
Do kvalifikácie sa prihlásilo 57 skokanov, chýbali niektorí favoriti, cítil ste aj vy šancu na zvládnutie kvalifikácie?
„Áno, a preto ma veľmi štvalo, že som si zabudol štartovné číslo, lebo som cítil, že mám šancu sa kvalifikovať do pretekov. Nepociťoval som žiadny stres, mentálne som bol úplne v pohode, proste som si dal bundu a už som nevidel, či mám alebo nemám číslo, a ani som si to už nekontroloval. Ale už viem, že číslo si nezabudnem.“
Ako vnímate svoje účinkovanie na majstrovstvá sveta juniorov v Lake Placid? Osobné maximum 19. miesto z Whistleru ste v Lake Placid neprekonali, skončil si na 22. mieste...
„Tu som zrejme zlyhal po mentálnej stránke, pretože mal som v tréningu a aj v severskej kombinácii veľmi dobré skoky, ale asi som veľa chcel a dal som do toho viac sily než hlavy. A keď to urobím, vtedy môj skok nevyjde.“
Nerobil vám problém povedzme aj časový posun?
„To nie, naša výprava tam bola týždeň pred šampionátom. Zúčastnil som sa aj na pretekoch Svetového pohára, kde mi prvé preteky ušli len o jeden bodík, keď som v kvalifikácii skončil na 51. mieste. Zaujímavosťou je, že až o miesto za mnou skončil Rjoju Kobajaši.“
Neverí, že nórski skokani nevedeli o zmenách na kombinézach
A čo vaše účinkovanie na MS v Trondheime? Na strednom mostíku ste skončili na 58. mieste a nepostúpili ste do pretekov...
„Úprimne, tento mostík nemám až tak rád. Predtým som tam skákal iba raz na hmote počas letnej sezóny, už vtedy sa mi ten mostík veľmi nepáčil, a tak som po dvoch skokoch išiel hneď na veľký. V kvalifikácii nám dali lavičku pomerne nízko hneď od začiatku, tým pádom to bolo pre mňa ťažšie a ani mi ten skok nevyšiel.“
Dokonca ste štartovali aj v severskej kombinácii, kde ste po skokanskej časti boli na 20. mieste, ale z bežeckej ste sa odhlásili. Prečo ste sa takto rozhodli?
„Mal som možnosť štartovať nielen v skokoch na lyžiach, ale aj v severskej kombinácii, a rozhodol som sa ísť do oboch pretekov. Lenže bolo to pomerne komplikované, keďže oba preteky boli v jeden deň. Skokanskú časť severskej kombinácie posunuli o deň neskôr kvôli zlému počasiu a tým pádom kolidovali s hlavnou skokanskou časťou.
Ráno boli skoky do severskej kombinácie, ktoré som absolvoval a podaril sa mi dobrý skok. Celkom som sa tešil na beh, lenže som zistil, že buď musím ísť bežať v severskej kombinácii alebo skákať tréningové skoky a kvalifikáciu.
Uvedomil som si, že ak by som išiel bežať, tak riskujem, že na tomto šampionáte nedokážem nič, pretože nemám istotu, že postúpim v skokoch z kvalifikácie. Asi dve hodiny som volal s mentálnym trénerom Máriom Bajsom, ako sa rozhodnúť. Nakoniec som si napísal pre a proti a rozhodol som sa, že nepôjdem bežať, risknem to a zameriam sa len na skokanskú časť.“
A dobre ste urobili, keďže na veľkom mostíku sa vám podarilo kvalifikovať do hlavných pretekov, kde ste boli po 16 rokoch prvým Slovákom. V roku 2009 štartoval na MS v Liberci Tomáš Zmoray na strednom mostíku, na veľkom bol počas svetového šampionátu na posledným Slovákom v Sappore 2007 Martin Mesík. Uvedomovali ste si tento fakt?
„Takisto som vedel, že žiadny Slovák nebol v hlavných pretekoch pomerne dlho, len som nevedel, že to bolo až tak dávno.“
Ako si spomínate na vaše skoky na veľkom mostíku, napokon bolo z toho 48. miesto za skok dlhý 100,5 metra, skákali si v silnejšom zadnom vetre.
„Opäť boli ťažké podmienky a v kombinácii s nízkym nájazdovým oknom to bolo náročné.“
Nechápem, prečo mali potrebu niečo podobné robiť. Skokan pozná svoju kombinézu dokonale po pár skokoch a hneď cíti, že je niečo inak. Neverím, že o tom nórski skokani nevedeli.“
Ako ste vnímali tú obrovskú kauzu s kombinézami Nórov počas MS v Trondheime?
„Budem úprimný, možno som niečo podobné čakal, pretože na ich kombinézach bolo vidieť, že nie sú normálne. A keď som zbadal video, kde bolo vidieť, ako manipulujú s kombinézami, tak som sa len zasmial. Nechápem, prečo mali potrebu niečo podobné robiť.“
Okrem okamžitej suspendácie tréner Breivika, došlo po zvyšok sezóny aj k pozastaveniu činnosti celého nórskeho A-tímu na čele s Forfangom a Lindvikom, ktorí tvrdia, že o zmenách s kombinézami – teda našívaní spevňujúcich krúžkov, nič nevedeli. Aký máte na to názor, je to vôbec možné, aby skokan nevedel, resp. necítil, že má vo svojej kombinéze niečo navyše, že sa s ňou niečo robilo?
„Vysvetlím to na sebe. Ak by som si mal po prvom skoku obliecť tú istú kombinézu aj na druhý skok, tak nie je šanca, že by som necítil zmenu. Zrejme už pri obliekaní by som vedel, že tam je niečo iné.
Môj názor je, že nórski skokani tvrdili, že o zmenách s kombinézami nič nevedeli len pre to, aby sa vyhli tvrdšej penalizácii, prísnejším trestom a pokúsili sa tým napraviť svoj obraz pred verejnosťou. Jednoducho neverím, že o tom nevedeli. Skokan pozná svoju kombinézu dokonale po pár skokoch a hneď cíti, že je niečo inak.“
Hektor Kapustík ukazuje na hodnotu nového slovenského a osobného rekordu z Planice 2025. (zdroj: TASR)
Vedel, že ak má letieť za 200 metrov, bude to v prvom pokuse
V závere dlhej a náročnej sezóny vás čakala premiéra na Letalnici, a hneď v prvom tréningovom skoku, ktorý bol pre vás aj prvým na „mamute“, ste zaleteli na hranicu 202 metrov, čím ste utvorili nový slovenský rekord. Čakali ste, že sa vám to podarí hneď v prvom pokuse?
„Deň pred mojím prvým letom v kariére som sa bol pozrieť hore na mamuťom mostíku a zoznámil som sa s ním vizuálne. Večer pred pretekmi som hovoril s mentálnym trénerom, povedal som mu, že ak mám skočiť za 200 metrov, tak to bude hneď v prvom zoznamovacom skoku, pretože druhý a tretí už budem opäť veľa chcieť. Proste som to nejako vedel a cítil. A bolo to tak.“
Pokojne som mohol zaletieť niekde na hranicu 215 metrov. Lenže bol to prvý skok, tak som nevedel, čo mám robiť v druhej fáze letu.“
Ako vnímate s odstupom času, že ste zaleteli za magickú hranicu 200 metrov a utvorili ste nový slovenský rekord?
„Ten skok bolo niečo úžasné. Beriem to tak, že som skočil najďalej zo všetkých Slovákov, ktorí kedy skákali. Dakedy to bolo pre mňa úplne nereálne a teraz sa to proste stalo. Keď som si potom pozeral video z tohto letu, trochu ma to aj mrzelo, že to nebolo viac, lebo mohlo byť. Pokojne som mohol zaletieť niekde na hranicu 215 metrov. Lenže bol to prvý skok, tak som nevedel, čo mám robiť v druhej fáze letu. Chce to všetko skúsenosti, ale nabudúce už budem vedieť.“
Viem, že tréner Vladimír Frák nechal rozhodnutie na vás, či pôjdete do Planice alebo nie. Takže správne ste sa rozhodli?
„Určite to bolo správne rozhodnutie.“
Pretekár je počas skoku na veľkom mostíku vo vzduchu približne 5 až 6 sekúnd. Pri lete v Planici za hranicu dvesto metrov sedem, prípadne viac sekúnd. Čo ste prežívali pri tomto lete, dá sa to vôbec opísať?
„Bol som vo vzduchu presne 7,07 sekundy (úsmev). Celý let som si len užíval. Viem, že som chcel, veľmi rýchlo, veľmi vysoko a veľmi ďaleko (smiech). Inak sa to ani nedá popísať, len veľmi vysoko, ďaleko a dlho.“
Kvalifikačný pokus vám už nevyšiel, čo sa stalo (154 metrov, 57. miesto)?
„Veľa som chcel. Bolo to v hlave. Musíme s mentálnym trénerom pracovať na tom, aby som sa naučil vypnúť hlavu, lebo čím viac rozmýšľam, tým viac to pokazím. A tak to bolo aj s druhým skokom v Planici, kde som stále aj počas letu nad niečím premýšľal.“
Spomínate mentálneho kouča. Odkedy s ním pracujete?
„Začali sme spolupracovať pred majstrovstvami sveta juniorov. Som mu za veľa vecí vďačný. Postupne sa s ním učím pracovať.“
Ako vás medzi seba prijala skokanská rodina zo Svetového pohára?
„Veľmi dobre. Mám kamarátske vzťahy v podstate so všetkými. Môžem povedať, že som si vytvoril dobrý vzťah napríklad s nemeckým skokanom Markusom Eisenbichlerom, ktorý ale v Planici ukončil kariéru.“
Platí teda, že skokani sú jedna veľká rodina aj po nórskom škandále s kombinézami?
„Platí. Všetci skokani sa bavia so všetkými, aj keď z môjho pohľadu sa najviac dištancujú od ostatných reprezentácie Nórska a Slovinska. Napríklad, keď sa rozcvičujeme a je možnosť, hráme v hale povedzme volejbal. A keďže som jediný Slovák, tak sa vždy musím ku niekomu pridať. Prijali ma bez problémov Nemci, Rakúšania či Švajčiari. Zaujímavé ale je, že Slovincov a Nórov som pred skokmi pri takýchto spoločných hrách ešte nevidel.“
Hektor Kapustík v Planici. (zdroj: archív Kapustíkovcov)
Silnejší v letovej fáze, zlepšuje techniku odrazu
Pred sezónou ste hovorili, že cítite, že sa zlepšila vaša technika. Tréner Vladimír Frák spomínal problémy s odrazom, kvôli tomu, že ste vyrástli. Takže, v čom ste boli počas zimnej sezóny silnejší a čo vám robilo najväčšie problémy?
„Silnejší som v letovej fáze, zlepšil som nájazdové postavenie, som s ním spokojný. Chválil ma zaň aj tréner, doslova povedal, že je špičkový, že dosahujem aj dobré rýchlosti a aj dobre vyzerá. Postupne zlepšujem aj odraz. Zo začiatku sezóny som mal problémy práve na hrane pri technike odrazu, bojoval som s tým ešte z konca zimy a z leta 2024, strácal som kvôli nemu dosť rýchlosti za hranou, ale ku koncu nedávnej sezóny sa to už zlepšovalo.“
Aký veľký rozdiel je medzi Kontinentálnym a Svetovým pohárom?
„Obrovský. A je najmä v kvalifikáciách. V Kontinentálnom pohári je predsa len jednoduchšia než vo Svetovom pohári.“
Čo považujete za väčší úspech? Účasť v hlavnej súťaži na veľkom mostíku počas MS v Trondheime, alebo tréningový let 202 metrov v Planici, ktorý znamenal nový slovenský rekord?
„Jasné, že 202 metrov z Planice (smiech).“
V roku 2023 ste v našom rozhovore vraveli, že jedny lyže máš od Kamila Stocha, stále na nich skáčete?
„Už nie. Na ne som už ťažký, ale doma ich mám stále, ak by som náhodou zhodil kilá. To sú lyže dlhé 238 cm, teraz skáčem na 245 cm. V lete chcem ísť na 242 alebo 240 cm.“
Stále platí, že máte na sezónu dva páry lyží?
„Mám viac párov lyží. Dva páry lyží sú 245 cm dlhé, a ak by som bol náhodou ľahší, a dva páry mám dlhé 242 cm.“
Čo váš čaká najbližšie?
„Začal som s ľahkými tréningmi, bicyklujem, plávam, aby som sa udržal vo forme, ale zatiaľ nerobíme žiadne extra silové tréningy. Veľa behám, potrebujem zhodiť ešte dve kilá. A musím v škole dobehnúť druhý polrok.“
A čo budúca zimná sezóna? Je počas nej mnoho vrcholov – Turné štyroch mostíkov, zimné olympijské hry, svetový šampionát v letoch na lyžiach. Aké máte v nej plány a ciele?
„Verím, že absolvujem všetky vrcholné podujatia. Predpokladám, že konečne mi už vyjde účasť na Turné štyroch mostíkov. Už tam chcem ísť dlhšie, aj v minulej sezóne sme mohli skúsiť, ale nebol som spokojný so svojimi skokmi. Konkrétne ciele si nedávam, budem rád, ak sa mi podarí dostať na zimnú olympiádu, chcel by som opäť posunúť hranicu slovenského rekordu. Tým nechcem povedať, že 202 metrov je málo, ale je tam priestor na zlepšenie. A samozrejme, rád by som sa viackrát kvalifikoval do pretekov Svetového pohára.“
