MARTIN NOSEK má v 23 rokoch zvláštnu pozíciu

Ak by mala dubnická „rada starších” štyroch členov, tak s 23 rokmi by bol v nej! Popri najstaršom Andrejovi Porázkovi (32), Igorovi Obertovi (27) a Michalovi Filovi (25) by mal právo zasahovať do chodu mužstva aj stopér Martin Nosek.

„So sedemdesiatkou ligových zápasov som vlastne ostrieľaný matador,” usmial sa popod nos a potom už vážnejšie dodal: „Ale o to väčšia je moja zodpovednosť. Na jednej strane nie som od spoluhráčov o toľko starší, aby mali rešpekt už len pre roky, na druhej sa odo mňa čaká, že tých menej skúsených podržím.”

Hráva stopéra, čo je flek, ktorý si vyžaduje aj režisérske danosti. A vedieť zakričať na spoluhráčov. „Veď to, veď to... Prízvukujú mi to tréneri, žiada to odo mňa Andrej Porázik. Viackrát mi už povedal: keď ty vzadu zahučíš, tak súperov brankár musí naložiť do trenírok,” zverejnil jednu z rád, ktoré mu dal hráčsky líder.

Ešte na jeseň tvoril stred obrany s Petrom Jánošíkom, ktorý počas prestávky prestúpil do Slovana. Možno niekomu napadlo, či by sa sám rád neocitol na transferovej belasej vlne. „Nezávidím mu, prajem mu to. Odmala sme veľmi dobrí kamaráti, hrávali sme spolu v doraste aj v prvom tíme, želám mu ten krok a verím, že uspeje. A ak budem na sebe makať poctivo, tak sa môžem posunúť v kariére ďalej aj ja.”

V súvislosti s jarou sa Dubnica spomína ako kandidát na boj o zotrvanie v súťaži, nemálo prognóz ju pasuje do pozície vypadávajúceho. Obrana bude mať neľahkú úlohu, navyše za ňou už nebude skúsený brankár - Richard Zajac z mužstva odišiel - ale nejaký ligový „zajac”. „Papierovo máme horší žreb ako na jeseň, začíname v Žiline a potom doma s Trnavou a do tretice skúška pravdy v Košiciach, ale nemusia nám kupovať pampersky.”

Komu pripadne zostupová karta, si Nosek jednoznačne určiť netrúfal: „Čo čítam, oslabuje sa Petržalka, Košice mnohé pomenili, Dunajská Streda je veľký otáznik. Verím, že nech sa v týchto tímoch udeje čokoľvek, Dubnica po poslednom kole posledná nebude!”

Je ešte šanca, že MICHAL FILO nepremrhal svoj talent?

Ak som chlap...

Je v ňom ohormný potenciál. Strelecký. Ak by Michal Filo využil všetky danosti, ktoré mu futbalový Pán Boh nadelil, napriek opakujúcim sa zraneniam mohla - či mala - jeho kariéra vyzerať úplne inak.

Lenže popritom, že opakovane presvedčil o svojich schopnostiach napríklad aj 27 gólmi v najvyššej slovenskej súťaži, zas a zas presvedčoval aj o tom, že si svoj talent neváži. S nálepkou problémového hráča sa s ním trápili tréneri Jankech, Nosický, Gergely i Jánoš, každý z nich zvolil svoju formu, aby z neho vytiahli to dobré, lenže...

„Poznám ho ako staré topánky, povedal som mu na rovinu, v akej je pozícii u mňa. Pritvrdil som slovník, viem, čo naňho platí,” reagoval na tému „Filo” jeho dnešný tréner Peter Gergely. Podľa jeho slov si futbalista vstúpil do svedomia, dôkazom toho má byť úbytok váhy.

„Asi desať kíl dolu,” potvrdil útočník. „Viem, čo sa odo mňa chce.” Lenže to vedel aj predtým a hazardoval so svojím menom. Už sa vo futbalovom hnutí šíri chýr, že Filo premrhal talent... „Za roky, čo som mal hlavu všeličím naplnenú, si to aj zaslúžim. Ale už je to inak,“ na potvrdenie toho vystrel ruku. Čo mu pomohlo, keď nezabrali metódy skúsených trénerov? „Podľa mňa jediné: návrat do Dubnice.”

Nesľubuje počet gólov, nehovorí o číslach, hovorí o inom: „Keď som mal nohy na zemi a utekal som obrancom, dubnické mužstvo sa mohlo na mňa spoľahnúť.  Ak som chlap, bude sa môcť spoľahnúť zas.”

3x NAJ z KLUBOVEJ KUCHYNE

...STARŠÍ

Na akože vtipné poznámky, že je najstarší v dubnickom kádri, Andrej Porázik rezignoval už dávno. „Mám 32 rokov, inde by som patril do „rady starších”, tu som s odstupom najstarší,” vcelku hrdo ukazoval na dátum narodenia. Je jediným v súčasnom Gergelyho mužstve, kto má v roku narodenia v kolónke desiatok číslicu 7. Ostatní sú „osmičkári” a „deviatkari”. A navyše: „Mne je sedmička súdená. Schudol som sedem kíl,” to už bol opäť starý Porázik, ktorý v každej chvíli nájde niečo, čo poslúži ako vtip. Vyhrnul si tričko a ťapol sa po vyšportovanom bruchu. Čestné slovo, žiaden tuk. „A čím som na váhe ľahší, tým je moja zodpovednosť za mužstvo väčšia. Chlapcom treba pomôcť, mnohé im ukázať, ďalšie vysvetliť a musím povedať, že na mňa dajú. Popravde, bolo by zlé, ak by nedali.”

To, že Dubnicu radia k horúcim kandidátom na boj o zostup je v kabíne MFK občasná téma. „Vždy, keď sa takto vyjadrí nejaký expert či nejaké médium, tak si k tomu niečo povieme. Vždy to končí pri spoločnom odhodlaní: veď my vám ukážeme.”

A ako dlho tu ešte bude? „Pokojne sa doplňte - ako dlho tu ešte budem strašiť? Dlho. Cítim sa veľmi dobre, už dávno mi tak nebolo. Pre zranenia a osobné problémy som dva roky futbal nehral, takže som vlastne tridsiatnik, a to je optimálny vek...”

... VTIPNEJŠÍ

Roky-rokúce tento prívlastok patril v Dubnici Porázikovi. Dokonca aj keď nebol v mužstve, tak sa k dobru dávali jeho žartíky, na ktoré sa spomínalo dlhý čas. Preto prekvapilo, že tentoraz sa samotný „Apač”, ako znie kapitánova prezývka, vzdal tohto zaradenia. „Najvtipnejší je v šatní Peťo Šulek.”

„Asi to tak bude,” škeril sa 21-ročný mladík. „Ja vám neviem povedať, kde sa to vo mne berie. Proste - nápad a už sa ide. Zvyčajne nie je problém nahovoriť niekoho, aby mi s nejakou vylomeninou pomohol, pretože chalani si už začínajú na mňa dávať pozor.” Šulek priznal, že kredit velikánskeho vtipálka sa s ním ťahá od školy a vo futbale od prípravky. „Všade, kde som bol, som patril za vyhláseného výmyselníka.”

V Dubnici by si trúfol na každého, s jedinou výnimkou: „Andrej Porázik. To je pre túto chvíľu pre mňa nedosiahnuteľná veličina. Jednak, je to najväčšia persóna medzi nami, a potom - nepochybne má v talóne niečo, čím by prikvačil aj on mňa. Takže osud nechcem pokúšať.”

Počas zimnej prípravy vraj nebola ešte vhodná príležitosť na žartík „a la Šulo”, ale priznáva, že v hlave sa mu už nejaký plánik snová. A z čoho mal najväčšiu radosť? „Ešte v Banskej Bystrici priniesol Ondrík Debnár do šatne hrejivú mastičku. Viete, keď sa tým natrie postihnuté miesto, tak sa vám po tele rozleje teplo, až horúčava. A keď niekomu natriete trenírky na tých správnych miestach, to vám je teplučko.” Zopár futbalistov, Šulekových obetí, by o tom vedelo vyprávať...

...TALENTOVANEJŠÍ

V plejáde dubnickej omladiny by si na takéto označenie mohli trúfnuť viacerí - len námatkovo Ľupták, Duga, Bajza, teraz už aj nová akvizícia Chupáč... Vnútroklubové tam-tamy napokon vydali jedno meno: Juraj Vavrík, najmladší brat niekdajších ligistov Pavla a Petra. „To vám vážne niekto povedal? Ja som totiž v prvom rade mladý a musím ešte veľa robiť, aby som bol dobrý,” reagoval mladík, ktorý práve dnes slávi svoje 19. narodeniny.

Danosti nepochybne má. Sám seba hodnotí takto: „Fyzicky som silný, mám dobrú strelu. Technika solídna, ale chce to ešte cibriť a cibriť.” Zaťukanie na hlavu pochopil: „Áno, mám aj futbalovú myšlienku, to mi tréneri hovoria, aby som využíval čo najviac.” A či mu takáto - mediálna - sláva neuškodí? „Pripúšťam, že sa mi už stalo, že som mal hlavu príliš v oblakoch a nohy vysoko na zemi, ale v šatni je Andrej Porázik a ten ma dokázal z nebeského rebríka vrátiť dolu.”