Po treťom odohratom stretnutí v rade sa zdá, že sa napokon natrvalo vraciate do zostavy Buffala. Je to tak?

„Dúfam, že áno. Pevne verím, že to takto bude minimálne do začiatku olympiády fungovať, aby som bol stopercentne pripravený na veľký turnaj, ale hlavne aby som bol v zápasovom tempe.“

Kde hľadať hlavnú príčinu, že trinásť zápasov ste museli presedieť ako divák v hľadisku a nenastupovali ste v základnej zostave ako obranný pilier?

„Doteraz som sa to nedozvedel a ani netuším príčinu toho, prečo som nesedel na striedačke. Nikto mi nepovedal, prečo sedávam počas zápasov len v hľadisku. Neskôr som sa dozvedel, že to bolo aj preto, lebo počas mojej neprítomnosti v zostave tím vyhrával a tréneri nechceli zasahovať do víťaznej zostavy. Potom sa pár duelov prehralo, ale stále som nebol na zápasovej súpiske. Myslel som si o tom svoje, ale nemohol som prepadávať negatívnej nálade. Aj tak by som s tým nič neurobil. Jediné čo mi zostávalo, bolo čakať opäť na ďalšiu šancu a tvrdo trénovať.“

Keď ste sa boli osobne spýtať trénera Lindyho Ruffa, prečo nehrávate, akej odpovede ste sa dočkali?

„Asi takej, že tím vyhráva a on ako tréner nerád mení úspešnú zostavu. Dodatok bol, že je to hra čísel...“

Čo myslel pod pojmom „hra čísel“?

„Bližšie mi to nešpecifikoval. Zrejme je to politika klubu. Nechcel som do toho zbytočne rýpať.“

NA TRIBÚNE MAL ČAS PREMÝŠĽAŤ

Stalo sa vám počas kariéry, že ste sa museli na spoluhráčov nie vinou zranenia pozerať len z tribúny?

„Raz sa mi to stalo, ale netrvalo to tak dlho. Treba však hľadať pozitívum aspoň v tom, že mi to niečo dalo. Samozrejme, že človek pobytom na tribúne stratí, ale aspoň má čas premýšľať. Nesmie to však trvať dlho. Taký je však nielen hokejový život. Raz to vychádza, inokedy nie. Musíš sa s tým čo najrýchlejšie vyrovnať.“

Určite vás potešila po návrate bodová produkcia, veď v troch zápasoch ste nazbierali štyri body za gól a tri asistencie.

„Prirodzene, tešil som sa z toho. Mesiac som nehral súťažný zápas, takže som bol riadne nažhavený. Chcel som ukázať, že hokej hrať viem. Túžil som vybojovať  si naspäť stratené miesto v zostave a verím, že budem takto naďalej pokračovať.“

Pristavil sa aspoň pri vás po týchto zápasoch kouč Ruff?

„Nie, nikto si to veľmi nevšímal.“

SÚSTREDÍME SA NA SEBA

Už o týždeň vypukne hokejový turnaj roka. Vo Vancouvri sa začnú olympijské hry a Slovensko nastúpi na prvý zápas proti Česku. Premýšľate o tomto podujatí často?

„V podvedomí to vo mne rezonuje, ale mám ešte pred sebou posledný týždeň v klube, takže sa snažím čo najviac sústreďovať na najbližšie dni. Posledné štyri zápasy sme prehrali, takže dnes proti Bostonu musíme zabrať naplno a ešte do olympijskej prestávky si urobiť chuť. Nechceme, aby sa nám stalo, že by sme sa museli báť o svoju pozíciu v boji o play-off. Keď sa skončí moja práca v Buffale, vtedy začnem naplno premýšľať o olympiáde.“

S kým by ste mohli nastúpiť na ZOH v obrannej dvojici?

„Tak toto naozaj neviem a ani netuším, s kým by to mohlo byť. To je výlučne na rozhodnutí trénerov, ktorí to už majú určite premyslené a skombinované kto ku komu bude najlepšie pasovať.“

Pozeráte aj na súpisky iných mužstiev, ktoré sa na turnaji predstavia?

„Či je to Švédsko, Rusko, Fínsko, USA alebo Česko, všetko sú to tímy, ktoré majú svoju silu. My sa však zameriame na naše prednosti a budeme sa snažiť z toho vyťažiť maximum. Najviac si budeme všímať sami seba, aby sme šliapali naplno a fungovali ako tím kompaktne.“

Určite ste zaregistrovali aj to, že vo vynikajúcej forme chytá v Montreale Jaroslav Halák.

„V dobrom slova zmysle, Jarino chytá ako blázon! Všetci veríme, že mu to vydrží čo najdlhšie a počas olympiády bude podávať ešte lepšie výkony. Dúfam, že bude pevnejší ako stena.“

To, že ste nehrávali, mrzelo určite aj kouča reprezentácie Jána Filca. Informoval sa o vašej situácii?

„Volal som s generálnym manažérom Petrom Bondrom, ktorého zaujímalo, čo sa vlastne deje. Všetko sa vrátilo našťastie naspäť do normálu, takže obavy už sú zažehnané.“

Kontaktoval vás aj po tom, keď ste nastúpili?

„Áno, volali sme spolu aj potom. Želali si, aby som ďalej tvrdo makal a vydržal v základnej zostave Buffala čo najdlhšie. S trénerom Filcom boli obaja potešení, ale najviac tešil návrat do zostavy Sabres mňa.“

Trúfate si aj predpovedať, ako by sme sa mohli umiestniť na hokejovom turnaji ZOH?

„Nedovolím si prognózovať. Veľa bude závisieť od situácie, v akej sa budeme nachádzať. Pôjdeme od zápasu k zápasu a z toho sa bude všetko odvíjať.“

NAŠTARTOVAŤ SA NA „MEDVEĎOCH“

Aký program vás čaká počas posledného predolympijského týždňa?

„Bude to už len o tréningoch a troch zápasoch. Dnes hráme s Bostonom, vo štvrtok nás čaká duel v Caroline a v sobotu to zavŕšime domácim stretnutím so San Jose.“

Sledujete aj to, že Bostonu to v posledných vystúpeniach príliš nejde?

„Každé mužstvo to počas sezóny postihne. A samozrejme, že každé chce túto sériu čo najskôr zastaviť. Boston vyhral v nedeľu v Montreale a teraz sa budú snažiť čo najdlhšie udržať na víťaznej vlne. Určite to bude zaujímavý zápas, ale my chceme zastaviť našu negatívnu sériu, takže to bude určite dobré stretnutie.“

JURČINOV GÓL NEVIDEL

Prvý gól po 87 zápasoch strelil ďalší slovenský obranca v NHL Milan Jurčina. Bolo to práve proti Buffalu. Hneď bol aj víťazný a hlavne kuriózny. Ako ho videl Andrej Sekera? „Pravdupovediac, na vlastné oči som ho nevidel, lebo som si akurát viazal korčule a súper bol v čase akcie ešte na vlastnej polovici. Vtedy som sa zohol a ako som si viazal šnúrky, začul som klaksón. Ale jeho gól som videl zo záznamu na veľkoplošnej obrazovke a bol vskutku nevšedný. Po zápase sme sa na pár minút stretli a prehodili pár viet s pozdravom, že sa vidíme vo Vancouvri,“ povedal obranca Buffala.