Vždy keď človek pri písaní rozmýšľa, čím vlastne začať, má zvyčajne problém. U útočníka HK 36 Skalica Žigmunda Pálffyho novinári včera nič také nemali.

Spred Domu športu v Bratislave odcestovala včera do Vancouvru časť hokejovej výpravy, z hráčov iba ŽIGMUND PÁLFFY

Akoby sa nevedel dočkať. V bratislavskom Dome športu, odkiaľ sa vydala do dejiska zimných olympijských hier prvá časť slovenskej hokejovej výpravy, teda on, tréneri Ján Filc, František Hossa a Ľubomír Pokovič, lekár Dalimír Jančovič, kustód Samuel Petráš a masér Michal Malina, sa objavil ráno tesne po pol siedmej plne prichystaný pomôcť reprezentácii svojej krajiny na ZOH vo Vancouvri. Nevedel vysvetliť, prečo prišiel tak skoro, keď autobus na letisko Schwechat štaroval až o ôsmej. Priviezol sa taxíkom, poobzeral sa okolo seba, sadol si na operadlo kresla a posedával pred hotelovou recepciou.

Všade naokolo rozdával dobrú náladu, akoby ani nemal pred sebou vyše 20-hodinovú cestu do Kanady.

„Samozrejme, že do Vancouvru sa veľmi teším. Atmosféra v mužstve bude určte vynikajúca. Skoré vstávanie bolo bezproblémové. Už som starý chlap, už nepotrebujem dlho spať,“ vravel úplne uvoľnene o netradične skorom budíčku médiami najobletovanejší člen slovenskej hokejovej minivýpravy. Po dlhej štreke si však určite rád zaľahne do postele a dožičí si dlhší spánok.

Vancouver bude pre Žigmunda Pálffyho už štvrtou olympijskou zastávkou po Lillehammeri 1994 (stal sa najproduktívnejším hokejistom), Nagane 1998 a Salt Lake City 2002. Na turnaje v Japonsku a v USA však nemá dobré spomienky. Len čo pricestoval do krajiny vychádzajúceho slnka, už len bezmocne z hľadiska sledoval, ako jeho kamarátov na ľade vyradil z ďalšej hry Kazachstan. O štyri roky neskôr znova bezmocne registroval, ako sa olympiáda pre Slovákov končí, hoci sa poriadne nezačala. Polovicu prvého súboja eliminačnej časti s Nemeckom presedel na lavičke, malo to byť na postrašenie súpera, lebo od svojho vtedajšieho zamestnávateľa Los Angeles Kings dostal povolenie hrať až v tom druhom proti Lotyšsku, napriek tomu ho Ján Filc za nepriaznivého vývoja v druhej polovici poslal do hry. Lenže ani Žigmund nezabránil prehre 0:3, ktorá našim vystavila stopku pre hlavnú fázu turnaja.

Tridsaťsedemročný Pálffy, najstarší vo výbere Jána Filca, už na to nemyslí, so slovenským tímom má vo Vancouvri ďalšiu možnosť výrazne sa presadiť na tomto fóre. Príprava na XXI. ZOH pretiekla rýchlo ako voda.

„Ale bola dobrá, som s ňou spokojný. V piatok Skalica vyhrala v Spišskej Novej Vsi v mojom poslednom extraligovom zápase pred odchodom na olympiádu, určite mi pomohol aj decembrový návrat do reprezentácie a účasť na Spenglerovom pohári v drese Karlových Varov. Na medzinárodnom ľade sa hralo naozaj rýchlo, hokej v Severnej Amerike však bude na užšom a kratšom klzisku o niečom inom. Čaká ma niečo podobné ako v NHL. Na turnaji vo Vancouvri pôjdeme od zápasu k zápasu s úmyslom vyhrať v každom. Urobíme maximum, aby sme sa pomaly posúvali čo najďalej. Tým je povedané všetko.“

Skúsený útočník si neodpustil poznámku, že do dejiska olympiády cestuje priskoro. „Neviem, čo tam budeme robiť desiati hráči, alebo koľko nás tam od stredy bude, kedy k nám pribudne partia z KHL a Ľuboš Bartečko z Färjestadu, veď chalani z NHL sa k nám pripoja až pätnásteho februára. Vyšlo to tak asi pre aklimatizáciu, lebo vo Vancouvri je o deväť hodín menej a treba sa prispôsobiť časovému posunu.“

Žigmund však dodáva, že sa teší na prvé tréningy. Zábavne vyznieva, že prvé dva dni budú na ľade korčuľovať traja tréneri a dvaja hráči. Spolu so Skaličanom aj Richard Zedník, ktorý sa k prvej časti slovenskej hokejovej výpravy pripojil až priamo na rakúskom letisku. „My tréneri budeme hrať vtedy presilovku,“ zapája sa do debaty asistent trénera Ľubomír Pokovič.

„Ešte si nás odfotografujte a ideme,“ postaví sa Žigmund Pálffy vedľa kouča Jána Filca a odchádza do autobusu. Bez talizmanu. „Beriem si zubnú kefku a pastu, to stačí,“ pridal úsmev na rozlúčku.

ONI PÔMÔŽU NÁM, MY IM

Budú hrať slovenskí hokejisti z NHL v takej dobrej forme aj na ZOH, v akej sa predviedli vo víkendových zápasoch zámorskej súťaže? „Bolo by fantastické, ak by ich forma mala vzostupný trend až na olympiáde, v NHL tak dobre hrať nemusia,“ žartovne odkázal Žigmund Pálffy svojim vancouverským spoluhráčom a vážne dodal: „Dôležité bude, aby oni pomohli nám hráčom z Európy a my im.“

Zároveň sa zamyslel, aké športoviská by chcel počas olympiády navštíviť. „Ak mi to program dovolí, chcel by som sa pozrieť na lyžovanie. Na stretnutie našich hokejistiek ísť nemusím, veď ich uvidím v olympijskej dedine... Ani neviem, v ktorej hale budú hrať, zrejme vo vedľajšej. Na curling sa nechystám, ten môžem vidieť aj v Trenčíne na zimnom štadióne Maja Gáboríka. Olympijská atmosféra je čarovná, nepochybne čaká na mňa ďalší neopísateľný zážitok.“

ŠTVRŤFINÁLE PEKNÉ, MEDAILA KRÁSNA

„Bolo by pekné dostať sa do štvrťfinále, čo je náš cieľ. Myslím si, že máme na to ísť aj ďalej. Keď nám to nevyjde teraz, tak neviem, či to už vôbec niekedy vyjde. Ale nemožno to tak brať. Chceme sa dostať čo najďalej, lebo aj pre nás hráčov je prestíž, keď vyhráme olympijské hry. Medaila by bola krásna, ale to je ešte ďaleko. Musíme začať od začiatku, veď každý tím začína od nuly,“ prognózuje Žigmund Pálffy.