Bobista Petr Nárovec bude reprezentovať Slovensko vo Vancouvri

Vysmiaty! Taký bol pri včerajšom odchode do Vancouvru šéf Slovenského zväzu bobistov a zároveň pilot našej posádky Milan Jagnešák. Radosť mu urobila správa z predchádzajúceho večera o tom, že Petr Nárovec môže reprezentovať Slovensko na zimných olympijských hrách. Rozhodla o tom exekutíva Medzinárodného olympijského výboru priamo vo Vancouvri. Čech so slovenským pasom, ktorý v predchádzajúcich sezónach jazdil za Monako, by tak mal byť platným členom nášho tímu.

„Samozrejme, že som bol nervózny. Bolo nepríjemné stále dookola odpovedať na otázky, či nás Nárovec naozaj bude reprezentovať a prečo ešte nemá istotu. Pritom bolo jasne stanovené, že o našej žiadosti bude exekutíva MOV rozhodovať až 7. februára. Ja som dokonca dostal informáciu, že Petra, pokiaľ nebude schválený, ani nepustia do olympijskej dediny,“ vravel nám Milan Jagnešák.

Priekopník bobového športu pod Tatrami však nestrácal vieru, že všetko sa skončí k všeobecnej spokojnosti. „Od začiatku som bol presvedčený, že exekutíva našej žiadosti vyhovie. Považoval som to iba za formálnu záležitosť. Nevidel som jediný dôvod, prečo by tak nemala urobiť. Výnimku predsa dostáva veľa športovcov.“

Jagnešák však pripúšťa, že mal pripravený aj „krízový“ plán. „Nárovec by išiel do Vancouvru tak či tak. Ak by nemohol štartovať, aspoň by nám pomáhal okolo bobov. Cestoval by však aj Andrej Benda, ktorý nás reprezentoval pred štyrmi rokmi v Turíne. Má svoju rodinu, biznis, veľa toho po zranení nenatrénoval, ale sila mu ostala. Súhlasil, že v prípade potreby nám pomôže.“

Mimochodom, prečo Milan Jagnešák tak bojoval, aby mal Nárovca v tíme na olympiáde? „Počas sezóny jasne dokázal, že je z nás najlepší atlét. Drží sa hesla, že keď to nejde silou, tak to ide ešte väčšou silou... A to nám aj neraz predviedol. Okrem toho má množstvo skúseností. Má vyjazdené dráhy v Kanade, ktoré sú podobné tej vo Vancouvri, čo je pre nás prínosom.“

Radšej na to nemyslel

Boli ste nervózny z vašej situácie?“ - spýtali sme sa Petra Nárovca už po tom, ako sa definitívne rozhodlo, že môže vo Vancouvri reprezentovať Slovensko.

„Snažil som sa na to nemyslieť. Predsa len, sme v záverečnej príprave, všetky detaily dolaďujeme a nebolo by dobré, aby som ešte zaťažoval psychiku.“

Takže ste si ani nepripúšťali, že by vám exekutíva MOV neudelila výnimku?

„Vravel som si, že preboha, prečo by to nemali schváliť? Veď neexistuje žiaden dôvod. Všetky kroky potrebné k udeleniu výnimky sme urobili podľa pravidiel. Okrem toho žijem v tom, čo sa nakoniec potvrdilo, že ľudia, ktorí majú takéto rozhodnutia na starosti, majú šport radi a nerobia a nestavajú mu prekážky.“

Vaši bývalí „zamestnávatelia“ v Monaku vám nerobili problémy?

„Vzťahy medzi monackým a slovenským bobovým zväzom sú korektné, povedal by som až nadštandardné. Nie, nemali žiadne výhrady a aj oni svojou aktivitou prispeli k tomu, že budem vo Vancouvri štartovať.“

KTO JE PETR NÁROVEC

Narodil sa 15. apríla 1977 v Prahe. Je dorastenecký majster Česka v desaťboji. Športovú kariéru prerušil ako osemnásťročný, ešte predtým jednu sezónu jazdil v boboch za Česko v Európskom pohári. Následne vstúpil do armády. Pôsobil v misiách v Afrike či Iraku. Posledné dve sezóny, po „odložení“ vojenskej uniformy, bol stabilným členom hlavnej monackej bobovej posádky. Je vysoký 189 cm, váži 100 kg. Žije s priateľkou Amy, z predchádzajúceho vzťahu má syna Lukáša (9). Plynule hovorí po francúzsky, anglicky, nemecky, srbsky a taliansky. Do tohto výpočtu nerátame rodnú češtinu a, samozrejme, aj slovenčinu.

Po desiatich rokoch na druhú olympiádu

V roku 2000 absolvoval letnú olympijskú premiéru v Sydney ako člen slovenskej štafety na 4 x 400 metrov. O necelých desať rokov neskôr ho čaká prvý štart na zimnej olympiáde.

„Ťažko mi je teraz hovoriť o rozdiele medzi letnými a zimnými hrami. Budem to vedieť až po skončení vancouverských. Ale isté je jedno: teraz bude chladnejšie ako pred desiatimi rokmi v Sydney,“ žartoval Marcel Lopuchovský.

Bývalý nádejný štvorstovkár, ktorý to najprv skúšal na tejto trati s prekážkami (5. na MSJ 1996), potom bez nich (6. na ME 1999 do 22 rokov) a znovu sa vrátil k prekážkam (semifinále na Svetovej univerziáde 2001), sa v ľadovom tobogane prvý raz spustil v roku 2007 v nemeckom Königssee, súťažnú premiéru mal v roku 2008 v pretekoch Európskeho pohára vo švajčiarskom St. Moritzi. Atlét v posádke bobov nie je nijaká vzácnosť, aj v najlepších svetových tímoch ich je plno. Lopuchovský však nikdy nemal podobné ambície. Po skončení kariéry sa venoval trénerskej práci - v atletike. Lenže na jeseň 2007 prišla ponuka.

„Pilot našich bobov Milan Jagnešák ma zlanáril tým, že mám veľkú šancu dostať sa opäť na olympiádu. Mňa takáto vízia oslovila a som rád, že to vyšlo,“ skonštatoval 32-ročný Košičan žijúci v Bratislave. „Atletiku som robil vrcholovo dvanásť rokov a naučil som sa šprintovať. A to je v bobovom športe, predovšetkým na mojej pozícii brzdára, veľmi dôležité. Samozrejme, boby nie sú iba o rýchlom šprinte v úvodných desiatkach metrov, ale musel som sa naučiť viaceré špeciálne veci. No a v porovnaní s atletikou som musel pribrať nejaký kilogram a zosilnieť.“

(ig), (sita)