MIROSLAV HÝLL ako brankár skončil, odchádza trénovať do Spojených arabských emirátov

Odchádzate do Spojených arabských emirátov - ako sa to zomlelo?

„Oslovil ma bývalý tréner brankárov Interu Jozef Hroš, ktorý je v Spojených arabských emirátoch deväť rokov. V klube Al-Shabab viedol mládežníckych gólmanov, no teraz sa posunul k prvému mužstvu. Na voľné miesto dal tip na mňa. Zacvičil som sa v Petržalke. Odvtedy, čo som sa pred dva a pol rokmi vrátil z Iránu domov, som nielen trénoval, ale sa aj snažil pomáhať mladým brankárom v klube.“

Včera ste ešte sedeli na lavičke Petržalky v pohárovej odvete v Trnave ako tréner brankárov A-tímu. Aký je váš najbližší program?

„Po zápase som pozval spoluhráčov a trénerov na rozlúčkovú večeru a dnes popoludní odlietam do Dubaja. Len čo si tam vybavím potrebné formality, pustím sa do roboty. Na starosti budem mať brankárov od 13 do 19 rokov.“

Čo nesmie chýbať vo vašej batožine?

„Kým som chodil na zápasy ako hráč, tak to boli moje pracovné nástroje – rukavice a kopačky. Bez nich som sa ani nepohol. A musia tam byť aj fotografie mojej rodiny.“

Nejdete úplne do neznáma, navyše v Al-Shababe pôsobí viacero slovenských trénerov...

„Dubaj som navštívil súkromne štyri razy a asi mesiac som tam aj pobudol. Takže prostredie viac-menej poznám. Okrem Jozefa Hroša pôsobia v klube aj ďalší Slováci – sedemnástku vedie Stanislav Moravec a devätnástku Peter Polák.“

Ako ste sa vyrovnali s tým, že končíte s hráčskou kariérou?

„Mám svoj vek a zavážili aj zdravotné problémy. Mohol som kariéru potiahnuť niekde v nižšej súťaži, ale povedal som si - končím. Som rád, že môžem plynulo prejsť z roly z hráča do tej trénerskej. Na tom, že sa to tak stalo, má zásluhu Jozef Hroš.“

Na aký dlhý čas ste podpísal kontrakt?

„Do leta budúceho roku. Ale viete, ako to chodí, podpísaná zmluva veľa neznamená. Ak bude s mojou prácou spokojnosť, nie je problém spoluprácu predĺžiť.“

Ako to znie - bývalý brankár?

„Najvyššiu súťaž som začal chytať už ako devätnásťročný... Každý hráč musí počítať s tým, že čo sa raz začne, musí sa aj skončiť. Nemám s tým žiadny problém.“

Vraciate sa opäť do Ázie, no Irán a Dubaj, to je rozdiel...

„To je pravda. Irán je naozaj špecifická krajina. Dubaj je iný. Multinárodné mesto, vyspelé, s vysokou životnou úrovňou.“

Zájdete aj za kamarátmi do Iránu?

„Z Dubaja je to päťdesiat minút letecky, takže možné to je. Rád by som zavítal do môjho posledného klubu Bargh Shiraz.“

Viete, kedy ste stáli v bráne Petržalky naposledy?

„Pred vyše tromi mesiacmi. Remizovali sme vtedy s Nitrou 0:0. Zaujímavé, že aj môj premiérový zápas v najvyššej súťaži, bolo to v Košiciach s 1. FC Košice, sa skončil bezgólovou remízou. To sú dobré spomienky. Nuly má každý brankár rád. Ja som strašne nerád prehrával.“

Čo návrat do Žiliny? Vieme, že vás lákal MŠK...

„Nie je tajomstvo, že som bol jeden z kandidátov na uvoľnený post manažéra po Karolovi Belaníkovi. Napokon som uprednostnil hráčsku kariéru. Netušiac, že už o pár mesiacov sa všetko zvrtne...“

KTO JE MIROSLAV HÝLL

Narodil sa 20. septembra 1973 v Žiline. S futbalom začínal v dedinke Rosina. Ako 11-ročný prišiel do Žiliny. Pôsobil v Interi, iránskom Oghabe, Admire Viedeň, opäť v Iráne v klube Zob Ahan, potom Bargh Shiraz, napokon Petržalke. Trikrát získal majstrovský titul - dva s Interom, jeden s Petržalkou. V najvyššej slovenskej súťaži odchytal 334 zápasov, na jeseň dva. V drese slovenskej reprezentácie odchytal 6 zápasov. K jeho záľubám patrí šport, squash, tenis. Ženatý, manželka Michalea, dcéra Ella (3,5).

FUTBALOVÉ NAJ MIROSLAVA HÝLLA

NAJKRAJŠÍ FUTBALOVÝ OKAMIH

„Tri triumfy v lige a štyri v pohári, postup do najvyššej súťaže so Žilinou. Titul majstra Európy do 16 rokov, keď mojimi spoluhráčmi v československej reprezentácii boli Řepka, Berger, Penksa...“

NAJVYŠŠIA POKUTA

„Pokuty sa nevyhli ani mne, ale za moje posledné pôsobenie v Petržalke nebola ani jedna. Predtým som platil za zazvonenie mobilu či neskorší príchod na tréning.“

NAJNEPRÍJEMNEJŠIE ZRANENIE

„Mal som šťastie, obchádzali ma. Akurát v poslednom roku som mal zlomené kostičky v nohe, na malíčku a v členku. Nešlo to do sadry, tak som niekoľko dní skackal na jednej nohe.“

NAJHORŠÍ PRESTUP

„Keď som po prvom návrate z Iránu išiel do Admiry Viedeň. Klub však nefungoval, ako mal, a po polroku som sa vrátil späť do Iránu. Napriek tomu, že som tvrdo pracoval, účinkovanie v Admire mi nevyšlo.“

NAJNEPRÍJEMNEJŠÍ PROTIHRÁČ

„Róbert Semeník vedel streliť gól z každej pozície. A keď vypálil Paľo Diňa, musel som sa schovať, cha-cha...“

NAJVESELŠIA PRÍHODA

„Spoluhráči mi radi pripomínali, ako mi ešte ako žiačikovia či dorastenci podávali loptu a ja som na nich kričal, aby sa neponáhľali. Pobavil ma Ľubo Kamenár. Pamätá si, ako v Trnave zbieral lopty za bránou a zrazu pri mne pristál z tribúny hodený hrniec. Ľubo ho zdvihol a odhodil preč. No a brankár Petržalky Jenčo sa mi nedávno priznal, že mal na stene nalepený môj plagát. Asi som fakt už starý...“

„Keď sme s Interom v roku 2000 v treťom predkole Ligy majstrov vypadli nešťastne s Lyonom po dvoch prehrách 1:2. Vtedy sme mali skutočne blízko k postupu do skupinovej fázy. Samozrejme, mrzí ma aj to, že Inter, klub, v ktorom som prežil toľko pekných rokov, tak neslávne skončil.“

NAJKRAJŠÍ FUTBALOVÝ ŠTADIÓN

„Počas kariéry som ich navštívil viacero. Škoda, že som neprišiel do Artmedie skôr, keď podnikla skvelú jazdu v hlavnej súťaži Ligy majstrov. Pekné futbalové stánky sú v Lyone či v Nantes. Nepošťastilo sa mi chytať v Anglicku, Španielsku, alebo Taliansku.“

RÓBERT ČAPLA