Šiestym miestom na majstrovstvách sveta v španielskom La Seu d'Urgell sa pre ňu predminulý víkend prakticky skončila sezóna. Zdá sa však, že vodná slalomárka Jana Dukátová, svetová šampiónka z roku 2006, len tak doma „na zadku“ neobsedí. Energie v nej ostalo ešte dosť, a tak ju potrebuje nejako vybiť. Aj preto v sobotu prijala oneskorený darček k júnovým narodeninám od trénera Róberta Orokockého a v Slávnici pri Dubnici nad Váhom absolvovala tandemový zoskok s padákom, včera sa zase prvý raz v živote posadila do sedla koňa. So svojimi zážitkami sa s nami ochotne podelila.
Zdá sa, že máte rada adrenalín...„Áno. Ale iba po istú hranicu.“
Tá je kde?
„Musím mať pocit, že mi nejde o zdravie.“
Pre „normálneho“ človeka je adrenalínom aj jazda na divokej vode. Pre vás je to však už asi iba rutina, že?
„Počas tréningu áno, ale keď súťažím, tak to už ten adrenalín má. A potom je to podobné, aj keď prídem na pre mňa novú rieku, najlepšie naozaj dravú. Nezabudnem, keď som bola prvý raz vo francúzskom Bourg St. Maurice, kde je prírodná rieka. Bolo to v roku 2002 a na štarte som sa veľmi bála.“
Ako sa ten adrenalín u vás prejavuje?
„Je to očakávanie spojené niekedy so strachom. Ale keď to už mám za sebou, tak mám úžasný, ťažko opísateľný pocit.“
Aké to bolo pri zoskoku s padákom?
„Priznám sa, trochu som sa bála. Vedela som, že najhoršie to bude vtedy, keď sa otvoria dvere na lietadle. Vlastne to neboli ani dvere, ale iba taká roleta. Jednoducho úplne niečo iné, ako v ,aerolínkovom' lietadle. Ten pohľad dole, hluk, chlad i silno prúdiaci vzduch... Proste niečo pre mňa úplne nové.“
Kedy z vás strach opadol?
„Takých desať sekúnd pred zoskokom. Všetko som vypustila z hlavy. Bolo to buď - alebo. Vlastne som sa tešila, vedela som, že skočím, že neustúpim.“
Mama vás neodhovárala?
„Ona o tom vôbec nevedela... Keď som sa vrátila domov, povedala som jej, aby si večer pozrela v televízii správy. Na moje veľké prekvapenie sa mi priznala, že ja som si splnila jej veľký sen. Netušila som, že taký mala.“
Koľko trval zoskok?
„Dohromady sedem minút, z toho päťdesiat sekúnd som letela voľným pádom.“
Aj ste počas zoskoku panicky kričali?
„To nie. Sústreďovala som sa, aby som najmä počas voľného pádu presne dodržala inštuktáž. Napríklad keby som začala mávať rukami, tak som mohla spôsobiť naše rozrotovanie sa. A to by bolo v rýchlosti vyše dvesto kilometrov za hodinu viac ako nebezpečné. Keď sme už mali nad hlavou padák, tak to bolo voľnejšie. Vyskúšala som si riadenie, urobili sme niekoľko akrobatických prvkov.“
Prežili ste... Mali ste z toho radosť?
„Vedela som, že prežijem. Teda, dúfala som v to... Mne sa zdá, že cesta autom po diaľnici je nebezpečnejšia, ako zoskok s padákom. Môjmu tandemovému pilotovi Rokovi Baumannovi som absolútne dôverovala.“
Spomenuli ste automobil. Vy vlastný nemáte, a tak sa po Bratislave väčšinou presúvate mestskou hromadnou dopravou. To je tiež adrenalín, nie?
„Nuž, nie je to veru bohviečo. Už len napríklad ten ťažký vzduch v električke.“
Zajazdili ste si aj na koni. Aj to bolo pre vás adrenalínové?
„Nečakala som, že v budem mať v sedle pocit, že som až tak vysoko. Bolo to však perfektné, rada by som si to vyskúšlala niekedy vo voľnej prírode. To musí byť skvelé, úžasný relax. Ale absolvovať preteky, či už jazdecké alebo dokonca dostihy, to si neviem predstaviť.“
Ktorý z adrenalínových športov by ste si rada ešte vyskúšali?
„Sama by som s padákom asi neskočila, rovnako ma príliš neláka ani bungee jumping. To skôr sa so skúseným pilotom zviesť v boboch alebo vo formule 1.“
A čo tak vodnoslalomársky adrenalín?
„Je to relatívne bezpečný šport. Ale keď som už spomínala Bourg St. Maurice vo Francúzsku, tak tam som sa prevrátila v jednom nepríjemnom úseku a pod vodou som dostala niekoľko úderov od kameňov. Odvtedy mám jazvu na krku po desiatich stehoch. Do cieľa som prišla so zakrvaveným číslom. Nič horšie sa mi však už v tomto smere nestalo a verím, že ani nestane.“
Ginu „podplatila“ jabĺčkami
Nedávno sme v jednej z ankiet položili našim respondentom otázku, či niekedy jazdili na koni. Odpoveď vodnej slalomárky Jany Dukátovej bola nasledujúca: „Nikdy. Ale veľmi rada by som si to skúsila.“ A tak sme sa rozhodli, že jej sen splníme. „Som mestské dieťa a nemala som ani starých rodičov na dedine,“ vysvetľovala nám včera poobede, keď sme sa stretli v jazdeckom areáli Slávie STU v Bratislave, prečo to doteraz nevyskúšala.„Tak toto je jedenásťročná Gina,“ predstavila nám slovenská reprezentantka Monika Noskovičová kobylku, na ktorej o chvíľu absolvovala Janka svoju „konskú“ premiéru. Ešte predtým ako vysadla do jej sedla, však musela absolvovať neoddeliteľnú súčasť starostlivosti o štvornohého krásavca. A tak si majsterka sveta z roku 2006 zobrala do ruky kefu i handričku a stojacu Ginu vyčesala a očistila. „Robí sa to pred jazdením i po ňom,“ zaúčala do tajov konského sveta Monika.
Aj keď bola Gina pokojná, Jana Dukátová pre istotu využila šancu, aby si ju ešte viac získala na svoju stranu. Tromi zelenými jabĺčkami, ktoré kobylka zlúpla takmer na jeden šup, sa jej to aj podarilo. Mohlo sa ísť na vec. „Postav sa na tento stolček, ľavú nohu daj do strmeňa a pravou sa prehupni do sedla,“ navigovala Noskovičová Dukátovú, na ktorej bola predsa len badať istá nervozita. Zvládla to však na výbornú.„Cítim sa ako v rozprávke na zámku,“ rozplývala sa Jana a s chrbátom narovnaným ako generál sa niesla na konskom chrbte. „Samú ju radšej nepustím. Nemalo by sa síce nič stať, ale človek nikdy nevie,“ akoby sa ospravedlňovala Monika Noskovičová, keď viedla Ginu na uzde. Predsa len, bez odbornej pomoci by to Jana možno nezvládla.
Ale i jazda s dozorom stála za to. „Je to perfektné. Určite si to rada ešte niekedy zopakujem. Je to neopísateľný pocit,“ vytešovala sa vodná slalomárka. Zároveň ju zaujímalo všetko o koňoch. A tak Monika Noskovičová počas necelej polhodinky odpovedala na všakovaké otázky.Návrat do stajne však nebol až taký idylický. Hadice, ktoré začali zavlažovať kolbisko, totiž Ginu vystrašili, ale Dukátová jej prudké pohyby ustála. „Bála som sa, že sa so mnou rozbehne. Netuším, čo by som robila,“ vravela trochu vyľakaná Janka, ktorá sa však veľmi rýchlo zo šoku spamätala a na záver Ginu v „kúpeľni“ aj osprchovala. „Na budúce ťa ja zase preveziem v kajaku“ lúčila sa so svojou novou priateľkou Jana Dukátová.
KTO JE JANA DUKÁTOVÁ
NARODENÁ: 13. júna 1983 v Bratislave
STAV: slobodná
KLUB: Slávia UK Bratislava
TRÉNER: Róbert Orokocký
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: majsterka sveta v K1 z roku 2006 v Prahe-Troji, zlatá v 3xK1 na ME 2005 a ME 2006, strieborná na MS 2009, ME 2007, ME 2008 i ME 2009, trojnásobná majsterka Európy do 23 rokov a akademická majsterka sveta
IGOR GRESSNER
DISKUSIA